Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Vláda v Taliansku zvažuje zaplátanie dier v rozpočte zlatom
13. 2. 2019
Talianska vláda zvažuje využitie zlatých rezerv na zaplátanie dier v štátnom rozpočte. Uviedol to tento týždeň denník La Stampa. Podpredseda talianskej vlády Matteo Salvini takéto plány nepotvrdil, na správy médií však reagoval, že by to bola zaujímavá myšlienka.
Denník La Stampa v pondelok uviedol, že vláda plánuje využiť časť z talianskych zlatých rezerv, ktoré drží centrálna banka, na zaplátanie dier v tohtoročnom rozpočte a na vyhnutie sa plánovanému zvýšeniu dane z pridanej hodnoty v roku 2020. Talianske vlády sa už predtým usilovali o predaj časti zlatých rezerv s cieľom riešiť problém s verejnými financiami, tieto pokusy ale vždy zastavili európske inštitúcie. Nové diskusie o využití zlatých rezerv sa objavili po tom, ako predstavitelia vládnej koalície počas víkendu prisľúbili, že vláda vymení najvyšších predstaviteľov Národnej banky Talianska, pretože v oblasti dohľadu zlyhali a nezabránili krachu menších bánk, čo tisícky klientov pripravilo o úspory. Taliansko má tretie najväčšie zlaté rezervy na svete hneď po Spojených štátoch a Nemecku. Podľa informácií Svetovej rady pre zlato dosiahli za minulý rok takmer 2452 ton.
Slovenský export do Británie padne takmer najviac v Únii
11. 2. 2019
Do odchodu Veľkej Británie z Európskej únie ostáva už len 47 dní a politické rokovania ostali na bode mrazu. Čoraz viac sa začínajú objavovať obavy z ekonomických dopadov brexitu bez dohody.
Väčšina analýz sa zhoduje na tom, že britská ekonomika by v dôsledku neriadeného brexitu utrpela ťažké následky. Najhoršie scenáre ukazujú, že Británia stratí 9,3 percenta svojho hrubého domáceho produktu, ceny bývania by mohli klesnúť o 30 percent a libra by mohla k doláru klesnúť na 1,10 dolára, upozorňuje denník New York Times. Tvrdý brexit by však bol bolestivý aj pre 27 zvyšných členských krajín, vrátane Slovenska. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré by tvrdý brexit zasiahol najviac. Najviac postihnutou krajinou, čo sa týka poklesu vývozu, by bolo Írsko. Hneď za ním by nasledovalo Slovensko a Belgicko, ktoré môžu zaznamenať zníženie o viac ako tri percentá, píše New York Times. Denník sa odvoláva na analýzu, ktorá bola publikovaná v roku 2016.
Tvrdý brexit môže zdražieť slovenský export o 13 percent
8. 2. 2019
Slovenská Kia v minulom roku vyviezla do Británie takmer 50-tisíc áut, a to predovšetkým obľúbený model Sportage. Už o niekoľko mesiacov si však Briti za tento model zrejme priplatia. Ako totiž ukazuje najnovšia analýza Národnej banky, vývoz do Spojeného kráľovstva sa v prípade tvrdého brexitu kvôli clám a iným novým reguláciám predraží približne o 13 percent a najviac na to doplatia práve autá.
Aj to je dôvod, pre ktorý nás odchod Británie z Európskej únie zasiahne najviac z V4. Nové náklady spojené s exportom by totiž u nás dosiahli 0,65 percenta HDP, v Maďarsku iba 0,39, v Poľsku 0,51 a v Česku 0,59. Najväčším problémom pritom nie sú ani tak samotné clá, ale predovšetkým takzvané netarifné bariéry. Tými sú všetky prekážky, ako napríklad rôzne normy, administratívne procedúry či zvýhodňovanie domácich producentov. Práve tie sa podľa Národnej banky v posledných rokoch rozmáhali, a to najmä v automobilovom priemysle.
Francúzsko obchodom prikázalo povinnú maržu na predaj jedla
6. 2. 2019
Nátierka Nutella, plesňový syr Président, pastis Ricard a káva Carte Noire sú medzi značkami, ktoré vo Francúzsku zdražejú. Nový zákon totiž obchodom nariaďuje, aby si od 1. februára k cenám pripočítali najmenej desaťpercentnú maržu. Mnoho produktov privátnych značiek vo Francúzsku by však mohlo, naopak, zlacnieť a vláda sa týmto spôsobom snaží pomôcť menším výrobcom.
Existujú obavy, či bude nový zákon fungovať tak, ako sa predpokladá. Desaťpercentná marža znamená, že jedlo alebo nápoj, ktoré sa doteraz predávali za euro, musia po novom stáť 1,10 eura. Podľa francúzskych médií však nevzrastú všetky ceny rovnako. Nová legislatíva dopadne na supermarkety a hypermarkety viac ako na malé lokálne obchody, píše britská BBC. Niektoré veľké obchody totiž ponúkali populárne značky za ceny blížiace sa alebo rovnajúce sa nákladom. Dôvodom je zúrivá cenová vojna v snahe prilákať čo najviac zákazníkov.