Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Ubudlo živnostníkov v Európskej únii aj na Slovensku
3. 5. 2019
Živnostníci majú stále vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, pripomína analytička. Počet samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) na Slovensku, ako aj v celej Európskej únii vlani medziročne klesol. Celkovo bolo za rok 2018 v únii 32,6 miliónov evidovaných živnostníkov, čo predstavuje 14 percent z celkovej európskej zamestnanosti.
Na Slovensku bolo vlani vyše 377 tisíc živnostníkov, čo je o 5,8 tisíc menej ako rok predtým. "Súvisí to aj s tým, že majú stále vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Mnohí živnostníci prešli na s.r.o. alebo prestúpili do zamestnaneckého pomeru,“ informovala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková. Európsky štatistický úrad Eurostat vo svojich najnovších údajoch uviedol, že najviac živnostníkov má Grécko a Taliansko, ktorí podnikajú prevažne v oblasti turizmu. V Grécku je tretina ľudí evidovaných práve ako SZČO a v Taliansku je ich vyše 20 percent. Nasleduje Poľsko (18 percent) a Rumunsko (17 percent). "Na Slovensku tvoria živnostníci 15 percent z celkového počtu zamestnaných osôb. Rovnako je to aj v Portugalsku a Veľkej Británii. Česko je mierne pred nami, živnostníci tvoria 16 percent z celkovej zamestnanosti,“ doplnila Buchláková. Najmenej živnostníkov je v Dánsku a Luxembursku (obe osem percent), ako aj v Nemecku či Švédsku (obe deväť percent). Živnostníci v únii pracujú podľa Buchlákovej prevažne v oblasti služieb a predaja či ako remeselníci. Mnohí podnikajú v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a rybného hospodárstva. "Ak sa pozrieme na rozdelenie podľa pohlaví, muži sú vo vedení. Ženy síce predstavujú 52 percent celkovej európskej populácie, ale iba 34,4 percent zo samostatne zárobkovo činných osôb v EÚ a len 30 percent z európskych začínajúcich podnikateľov,“ dodala Buchláková.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Nezamestnanosť v Únii klesla, dosiahla historické minimum
2. 5. 2019
Miera nezamestnanosti v eurozóne aj v celej Európskej únii v marci klesla. V prípade euroregiónu dosiahla pritom najnižšiu úroveň od septembra 2008, teda od globálnej finančnej krízy. V EÚ klesla na historické minimum, najnižšiu úroveň od začiatku štatistík v januári 2000. Informoval o tom v utorok Eurostat, štatistický úrad Európskej únie.
Podľa Eurostatu sa miera nezamestnanosti v euroregióne po očistení od sezónnych vplyvov v marci 2019 znížila na 7,7 percent zo 7,8 percent vo februári 2019 a z 8,5 percent pred rokom, v marci 2018. Miera nezamestnanosti v EÚ klesla v marci 2019 na 6,4 percent zo 6,5 percent vo februári 2019 a zo 7 perecnt v marci 2018. Eurostat odhaduje, že v marci 2019 bolo v celej EÚ bez práce 15,907 milióna mužov a žien, z toho 12,630 milióna v eurozóne. V medziročnom porovnaní sa počet nezamestnaných v EÚ znížil o 1,43 milióna a v regióne, ktorý platí eurom, o 1,172 milióna osôb.
Apple pay príde na Slovensko už čoskoro
29. 4. 2019
Dnes je to presne mesiac, od kedy Slovenská sporiteľňa oficiálne oznámila, že začne poskytovať službu Apple pay. Presný dátum však ešte stále nie je známy. Najväčšia slovenská banka u nás na svojej sociálnej sieti svojim klientom priblížila, že to bude už čoskoro.
V prvej vlne spustia Apple pay okrem Slovenskej sporiteľne aj Poštová banka, mBank, J&T Banka, 365 banka a Tatra banka. Tento zoznam však ešte nemusí byť konečný. Prvá vlna bankových inštitúcií by mala službu spustiť v júni, najskôr v máji. Termín sa preto nezadržateľne blíži. Priaznivci značky nahryznutého jablka sa už nevedia dočkať, no podľa informácií HN si prevádzkovateľ služby na našich bankách poriadne zgustne. Údajne získa takmer dve promile z každej platby a aj registračný poplatok vo výške približne 1,17 eura.
Počet nezamestnaných v Poľsku klesol pod milión ľudí
25. 4. 2019
Nezamestnanosť v Poľsku klesla minulý mesiac pod šesť percent, keď sa počet nezamestnaných znížil z vyše milióna pod 990 tisíc. Uviedol to v stredu poľský štatistický úrad, ktorý tak potvrdil informácie ministerstva práce zo začiatku mesiaca.
Štatistický úrad informoval, že miera nezamestnanosti dosiahla v Poľsku v marci 5,9 percenta oproti 6,1-percentnej úrovni vo februári. Podobne ako ministerstvo práce očakávali aj analytici za marec pokles nezamestnanosti na 5,9 percenta. Počet evidovaných nezamestnaných dosiahol v marci 984.700. V predchádzajúcom mesiaci bolo bez práce viac ako milión obyvateľov Poľska. Najnižšiu nezamestnanosť dosiahlo Poľsko v januári 1990, keď predstavovala 0,3 percenta. Naopak, najvyššiu evidovalo vo februári 2003, a to na úrovni 20,7 percenta.