Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Novú grécku vládu trhy privítali skepticky
10. 7. 2019
Grécko má aj naďalej pokračovať v reformnom úsilí. Takýto odkaz poslali novej vláde nielen finančné trhy, ale aj predseda Euroskupiny Mário Centeno. „Musíme dodržať naše záväzky. Je to jediný spôsob, ako získať dôveryhodnosť,“ reagoval na čísla šéf eurogrupy. „Ak ich porušíme, ako prvá utrpí dôveryhodnosť, čoho výsledkom bude strata dôvery, investícií a napokon aj rastu,“ varoval Centeno.
Júnová hĺbková revízia gréckej rozpočtovej politiky vychádzajúca z jarnej prognózy Európskej komisie ukázala rozdiely medzi fiškálnymi plánmi Bruselu a Atén. Ešte bývalá vláda pod vedením Alexisa Tsiprasa predpokladala, že tento rok dosiahne rozpočet bez započítania nákladov na obsluhu dlhu prebytok vo výške 4,1 percenta HDP. Brusel však vidí primárny prebytok len na úrovni 3,6 percenta HDP.
Prepustení zamestnanci Deutsche Bank dostanú päť miliárd eur
8. 7. 2019
Generálny riaditeľ Deutsche Bank Christian Sewing sa ponáhľa s prípravou záložného plánu, ktorým chce postaviť na nohy upadajúcu nemeckú banku. Počíta aj s výplatou masívneho odstupného prepusteným zamestnancom vo výške až piatich miliárd eur.
Predchádzajúci plán zlúčenia s konkurenčnou Commerzbank stroskotal. Šéf najväčšej nemeckej banky musí rýchlo doladiť detaily svojho avizovaného plánu na rozsiahlu redukciu globálneho biznisu. Plán by mal byť hotový do tohto víkendu, kedy o ňom rozhodne dozorná rada. Razantné prepúšťanie 15 až 20 tisíc zamestnancov najviac postihne divíziu investičného bankovníctva. Hovorí sa o ďalšom prepúšťaní na manažérskych postoch a tiež o vytvorenie jednotky, kam sa "upracú" zlé aktíva. V tejto novej divízii skončia rizikové aktíva vo výške 30 až 50 miliárd eur z celkovo 374 miliárd eur aktív, ktoré banka spravuje. Sú medzi nimi akcie, deriváty s dlhou dobou splatnosti aj úvery po splatnosti. Podľa zdrojov oboznámených s reštrukturalizáciou bude musieť banka vyplatiť 5 miliárd eur v rámci odstupného. Podľa Financial Times ústav tento rok nebude v čiernych číslach, ako čakal, ale prepadne sa do straty. Banka tiež údajne rokuje s regulátormi o znížení povinných kapitálových rezerv.
Únia ustúpila od hrozieb voči Taliansku
5. 7. 2019
Európska komisia ustúpila od hrozieb disciplinárneho konania voči Taliansku. Urobila tak potom, ako Rím prijal opatrenia na zníženie vysokého dlhu a splnil tak podmienky Európskej únie v oblasti fiškálnych pravidiel.
Komisár Európskej únie pre hospodárske záležitosti Pierre Moscovici povedal, že Taliansko zareagovalo na obavy EÚ ohľadne jeho vysokého dlhu, takže podľa Bruselu konanie voči Rímu nie je v súčasnosti potrebné. Dodal, že intenzívny dialóg medzi Európskou komisiou a talianskou vládou v ostatných týždňoch "viedol k tomu, že Rím vyvinul veľké úsilie na splnenie požiadaviek Bruselu". "V tejto fáze tak nie je dôvod na spustenie procedúry nadmerného deficitu voči Taliansku," povedal Moscovici. Dodal však, že Európska komisia bude vývoj v krajine v nasledujúcich mesiacoch pozorne monitorovať. Rím v týchto dňoch oznámil, že vzhľadom na nové ekonomické údaje by rozpočtový deficit v roku 2019 mal byť o vyše sedem miliárd eur nižší, než sa očakávalo v apríli.
Francúzsko zatiaľ nechce ratifikovať dohodu medzi Úniou a Mercosurom
3. 7. 2019
Francúzsko "ešte nie je pripravené ratifikovať" dohodu o obchode, ktorú minulý týždeň uzavreli Európska únia (EÚ) a juhoamerický blok Mercosur po 20 rokoch rokovaní. Oznámila to v utorok hovorkyňa francúzskej vlády Sibeth Ndiayeová. Poukázala pritom na dlhý proces ratifikácie obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou, ktorá trvala roky.
„Urobíme to isté pri krajinách bloku Mercosuru. Pozrieme sa na to detailne a v závislosti od detailov sa rozhodneme. Francúzsko ešte nie je pripravené (dohodu) ratifikovať," povedala Ndiayeová pre spravodajský kanál BFM. Únia koncom minulého týždňa po dvoch desaťročiach rokovaní uzavrela dohodu o voľnom obchode s juhoamerickým blokom Mercosur alebo Spoločný trh juhu (Mercado Común del Sur), ktorý združuje Brazíliu, Argentínu, Uruguaj a Paraguaj. Patrila k nim aj Venezuela, ktorú pre pár rokmi vylúčili pre porušovanie demokratických princípov. Dohoda povedie k odbúraniu ciel a ďalších obchodných prekážok na oboch stranách Atlantiku. Vzájomné otvorenie trhov umožní Európe zvýšiť vývoz áut a strojov do Južnej Ameriky a štátom Mercosuru zase vyviezť viac poľnohospodárskych produktov na starý kontinent. Veľkí európski producenti poľnohospodárskych komodít, ako je napríklad Francúzsko, však majú strach, že sa to negatívne dotkne ich farmárov.