Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Euro by na nízkej úrovni malo zotrvať do konca tohto roka
9. 9. 2019
Euro je momentálne voči doláru najslabšie za celé obdobie od mája 2017. Spomínané problémy eurozóny sú tak už v jeho kurze započítané. Trh väčšinovo žiadny ďalší citeľný pokles eura nečaká. Jednotná mena zostane na nízkej úrovni do konca tohto roka. Kurz by mal koncom roka predstavovať 1,12 dolára za euro.
Z nervozity na trhoch obvykle ťažia meny typu dolára, japonského jenu alebo švajčiarskeho franku. Práve tento vývoj teraz pozorujeme. Dolár bude silný aj naďalej. Pokiaľ teda americká centrálna banka neprekvapí a výrazne nezníži svoju základnú úrokovú sadzbu.
Hospodársky rast EÚ aj eurozóny sa výrazne spomalil
6. 9. 2019
Rast ekonomiky eurozóny aj celej Európskej únie v druhom štvrťroku citeľne spomalil, v oboch prípadoch predstavovalo spomalenie 0,2 percenta.
Vo svojej konečnej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat, ktorý tak potvrdil predbežné údaje. V prvých troch mesiacoch roka sa hrubý domáci produkt (HDP) krajín eurozóny zvýšil o 0,4 percenta, v celej EÚ potom o 0,5 percenta. Zamestnanosť v eurozóne oproti prvému štvrťroku vzrástla o 0,2 percenta, v celej EÚ o 0,3 percenta.
Politika ECB bude musieť byť vysoko prispôsobivá
4. 9. 2019
Európska centrálna banka (ECB) by mala pokračovať vo svojej politike zameranej na posilnenie inflácie, ale musí mať na pamäti aj potenciálne vedľajšie efekty.
Uviedla to v stredu Christine Lagardová, nominovaná na pozíciu prezidentky ECB, počas "grilovania" vo výbore pre hospodárske a menové záležitosti Európskeho parlamentu (EP). Bývalá šéfka Medzinárodného menového fondu pred europoslancami vyjadrila súhlas s názorom ECB, že jej politika bude musieť byť „vysoko prispôsobivá" dlhšie časové obdobie. Hlavnou úlohou ECB je cenová stabilita, preto sa snaží dostať infláciu tesne pod hranicu dvoch percent. Tá sa však už niekoľko mesiacov pohybuje pod touto úrovňou, pričom podľa najnovších odhadov v auguste dosiahla len jedno percento. Lagardová však zároveň varovala pred „potenciálnymi vedľajšími účinkami“ súčasnej nekonvenčnej politiky.
Euro je najslabšie za 16 mesiacov
2. 9. 2019
Kurz spoločnej európskej meny v pondelok padol na 16-mesačné minimum. Dôvodom je negatívny vplyv obchodnej vojny medzi USA a Čínou na náladu investorov v eurozóne. Euro oslabilo o 0,3 percenta na 1,0958 dolára/EUR. V piatok (30. 8.) sa jeho kurz dostal pod 1,10 USD/EUR prvýkrát od mája 2017. Európska centrálna banka (ECB) stanovila v piatok referenčný kurz na 1,1036 USD/EUR.
Nemecký výrobný sektor zaznamenal v auguste kontrakciu. Takisto klesla aktivita vo výrobnom sektore celej eurozóny. Dôvodom je slabý dopyt, ktorý spôsobil, že firmy znižujú produkciu a rušia pracovné miesta. Euro tento rok oslabilo už o vyše štyri percentá. Negatívny vplyv na náladu investorov má predovšetkým obchodná vojna medzi USA a Čínou a brexitový chaos. Trh počíta, že ECB tento mesiac uvoľní menovú politiku, čo takisto tlačí na pokles kurzu spoločnej meny.