Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Spotrebiče musia byť opraviteľné, prikázal Brusel
4. 10. 2019
Európska snaha o znižovanie emisií pomôže domácnostiam s opravami spotrebičov. Európska komisia v utorok rozhodla, že výrobcovia budú nútení od roku 2021 zabezpečiť náhradné diely aj 10 rokov po predaji výrobku.
Ten bude musieť byť ľahko rozmontovateľný a bez rizika poškodenia opäť zložiteľný, ideálne tak, aby to zvládol každý. „Už by sa nemali používať napríklad nity, ale skrutky,“ popisuje Jan Charvát z iniciatívy Opravme Česko.
Volkswagen po USA čelí žalobe aj v Európe
2. 10. 2019
Približne pol milióna zákazníkov dostalo odškodné päť- až 10-tisíc eur. Plus opravu či odkúpenie vozidla. Vlaňajší účet Volkswagenu za dieselgate v USA tak dosiahol po prepočte sumu 10 miliárd eur. A koncern môže zažiť európske „déja vu“. Súd v nemeckom Braunschweigu sa začal zaoberať hromadnou žalobou.
Odškodnenie od výrobcu z Wolfsburgu žiada 470-tisíc zákazníkov. „Podľa nášho názoru Volkswagen podvádzal a musí preto skladať účty,“ povedal Klaus Müller, šéf nemeckého zväzu na ochranu spotrebiteľov VZBV, ktorý zastrešuje žalobcov. O pokračovanie kauzy dieselgate je v Nemecku veľký záujem. Prvé pojednávanie súdu sa kvôli záujmu verejnosti muselo uskutočniť vo viacúčelovej mestskej hale v Braunschweigu, a nie v súdnej sieni.
Nálada v ekonomike eurozóny je najhoršia za päť rokov
30. 9. 2019
Nálada v ekonomike eurozóny klesla a je najhoršia za takmer päť rokov. Obchodné spory totiž znížili dôveru v priemysle. Nálada v službách sa však zlepšila, čo znížilo obavy z preliatia negatívneho vývoja do najväčšieho sektora ekonomiky eurozóny.
Index ekonomického sentimentu Európskej komisie (EK) pre eurozónu v septembri padol takmer na päťročné minimum 101,7 bodu zo 103,1 bodu v auguste. Ekonómovia počítali s poklesom len na 103 body. Index sa aktuálne nachádza len tesne nad svojím dlhodobým priemerom a je najnižší od februára 2015. Dôvodom zhoršenie nálady v eurozóne bolo "výrazné zníženie" dôvery v priemysle, uviedla EK. Exportne orientované firmy totiž zápasia s dôsledkami globálnych obchodných sporov. Index dôvery v priemysle v septembri padol na -8,8 bodu z -5,8 bodu v auguste a dostal sa najnižšie za viac ako 6 rokov (od júla 2013). Hlavným dôvodom bol pokles dôvery v nemeckom priemysle, príslušný index sa znížil na -15,6 bodu (najmenej od októbra 2012) z -11,2 bodu.
Euro oslabilo voči doláru
27. 9. 2019
Kurz spoločnej európskej meny v piatok ráno nadviazal na oslabovanie z predchádzajúcich dní. V noci na piatok nakrátko padol až na 1,0905 USD/EUR, čo bolo najmenej od mája 2017.
Euro neskôr zmazalo časť strát a ráno sa predávalo po 1,0922 USD, teda približne pri rovnakom kurze ako vo štvrtok (26. 9.) večer. Európska centrálna banka (ECB) stanovila vo štvrtok referenčný kurz na 1,0938 USD/EUR. Podľa expertov je hlavným dôvodom oslabovania spoločnej európskej meny menová politika ECB. ECB v septembri prijala ďalšie menové stimuly, aby podporila ekonomiku eurozóny. Súčasťou balíka bolo aj zníženie depozitnej sadzby z -0,4 % na -0,5 % a obnovenie programu nákupu dlhopisov.