Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Únia Spojeným štátom nevyhovie
13. 11. 2019
Snaha USA, aby Európska únia (EÚ) urýchlene znížila clá na dovoz Hummerov a chemikálií, nemala úspech. Únia by síce mohla vyhovieť Spojeným štátom, ale z pohľadu Bruselu by takéto zníženie ciel malo byť súčasťou rozsiahlej dohody o liberalizácii ciel na priemyselné tovary a produkty rybolovu, uviedla komisárka EÚ pre obchod Cecilia Malmströmová v liste adresovanom americkému obchodnému zástupcovi Robertovi Lighthizerovi.
Malmströmová to zdôvodnila pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktoré obmedzujú dohody medzi jednotlivými krajinami, aj sa týkajú len malého množstva produktov. V liste Lighthizerovi tiež požadovala zvýšenie úsilia o riešenie existujúcich obchodných sporov medzi USA a EÚ. Podľa Malmströmovej existuje priestor, aby sa viac urobilo pre ich ukončenie. Mala na mysli americké clá na dovoz ocele a hliníka rovnako ako spor týkajúci sa podpory výrobcov lietadiel. Malmströmovej list Lighthizerovi bol odoslaný už minulú stredu, ale až teraz o ňom informoval server Politico.
Britský minister financií varuje pred opozíciou
11. 11. 2019
Britský minister financií Sajid Javid v nedeľu vyhlásil, že plán výdavkov opozičnej Labouristickej strany na päť rokov spustí v Británii do niekoľkých mesiacov ekonomickú krízu. Citoval pritom dokument zverejnený jeho Konzervatívnou stranou a zároveň odmietol uviesť plánovanú výšku výdavkov v jeho vlastnej fiškálnej stratégii. Informovali o tom tlačové agentúry Reuters a AP s tým, že v Spojenom kráľovstve sa uskutočňuje predvolebná kampaň pred parlamentnými voľbami, naplánovanými na 12. decembra.
Sú to extrémne vysoké výdavky štátneho rozpočtu - 1,2 bilióna libier (1,39 bilióna eur) -, bude to absolútne nezodpovedné konanie a do niekoľkých mesiacov vrhne túto krajinu do ekonomickej krízy," povedal Javid pre britskú stanicu BBC. Labouristická strana odmietla analýzu svojich plánov na výdavky, ktorú vypracovali konzervatívci, a celý svoj program ešte len má zverejniť. Labouristi zareagovali aj tvrdením, že vládni konzervatívci o nich šíria nepravdivé správy. Údaj 1,2 bilióna libier vychádza z predpokladu, že labouristická vláda uplatní v praxi každý svoj politický sľub, ktorý prijala vo všeobecnosti. Labouristi tvrdia, že nie všetky tieto sľuby budú aj v ich oficiálnom volebnom programe. Labouristický hovorca pre oblasť ekonomiky John McDonnell povedal, že hodnotenie konzervatívcov je "nekompetentným mišmašom, len obyčajným odhadom a zlými počtami". Minister financií Javid si však za svojím hodnotením stojí.
Ekonomickú traumu nezahojili ani miliardy
8. 11. 2019
Rozdiel medzi priemerným platom vo východnom a západnom Nemecku bol v uplynulom roku 550 eur, čo je o 90 eur menej ako v roku 2017.
Už zajtra si Nemecko pripomenie 30. výročie pádu Berlínskeho múru. Táto udalosť vyvrcholila v októbri 1990 zjednotením hospodársky najsilnejšej krajiny Európy. Ani po troch dekádach však úplne nezmizli sociálne, ekonomické či spoločenské rozdiely medzi východnou a západnou časťou krajiny. A to i napriek tomu, že hneď po zjednotení začali prúdiť zo západnej strany krajiny na východnú miliardy mariek a neskôr eur.
Vyrábať batérie nestačí. Európa zaostáva v recyklácii
6. 11. 2019
Únia po sebestačnosti v podobe získavania materiálov na produkciu a výrobu batérií tlačí aj na ich opätovné spracovanie. Čína je opäť pred nami.
Európa plánuje byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. V dôsledku toho chce na cestách milióny elektromobilov a s tým spojených batériových zdrojov v domácnostiach i v priemysle. O rozvinutú infraštruktúru pripravenú na nápor batérií sa má postarať energia, na ktorej produkcii sa má podieľať 85 percent zariadení vyrábajúcich z obnoviteľných zdrojov. Ale batériový trh, ktorý má do roku 2025 dosahovať hodnotu 250 miliárd eur, prináša množstvo otázok.