Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Tri štvrtiny občanov EU si myslia, že jednotná mena je pre dobrá
2. 12. 2019
Viac ako tri štvrtiny občanov členských krajín 19-člennej eurozóny si myslia, že jednotná mena je dobrá pre Európsku úniu. Vyplýva to z najnovších výsledkov Eurobarometra. Európska komisia (EK) v piatok zdôraznila, že ide o najvyššiu podporu od roku 2002, keď sa začali robiť prieskumy o podpore pre euro.
Podľa výsledkov najnovšieho prieskumu Eurobarometra, v ktorom bolo telefonicky oslovených 17 500 respondentov z 19 krajín eurozóny (v období od 14. do 19. októbra), si až 76 percent opýtaných myslí, že euro je dobrá mena pre EÚ. Ide o najvyššiu podporu od zavedenia euromincí a bankoviek v roku 2002. Na Slovensku jednotnej mene dôveruje 68 percent ľudí, 17 percent opýtaných sa vyjadrilo, že euro krajine neprospieva, 11 percent je nerozhodných a štyri percentá sa k otázke nedokázalo vyjadriť. Najviac sú v eurozóne s eurom spokojní Íri (88 percent), Luxemburčania (81 percent) a Fíni (79 percent), najmenej to platí v Litve (49 percent) a potom na Cypre a v Taliansku (55 percent).
Nemecko ťažké chvíle ešte len čakajú
27. 11. 2019
Nemecko sa síce v treťom kvartáli tesne vyhlo recesii, jeho hospodárstvo je však odsúdené na ďalšie spomaľovanie. Problémom je najmä nedostatok investícií do informačných a komunikačných technológií.
Nálada nemeckých domácností sa aktuálne nečakane zlepšuje. Podľa prieskumu GfK sa Index nálady nemeckých spotrebiteľov zvýšil z hodnoty 9,6 na 9,7 bodu. Analytici pritom očakávali hodnotu indexu bezo zmeny. Dôvodom zlepšenia sú optimistickejšie vyhliadky na dosiahnutie obchodnej dohody medzi USA a Čínou. Navyše náladu povzbudili i blížiace sa Vianoce. Nemecké domácnosti tak budú môcť ťažiť zo silného pracovného trhu a rastu miezd, čo im dovolí otvoriť pred sviatkami peňaženky a potiahnuť tak celú nemeckú ekonomiku.
Eurozóna musí postaviť svoj rast najmä na domácej ekonomike
25. 11. 2019
Mimoriadne uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky podporuje ekonomiku eurozóny a ECB v nej bude pokračovať. Povedala to v piatok prezidentka ECB Christine Lagardová.
Zároveň však upozornila členské štáty eurozóny, že na to, aby menová únia ustála problémy prichádzajúce zo zahraničia, je potrebné, aby rast ekonomiky eurozóny vo väčšej miere podporoval domáci trh. "ECB bude prostredníctvom svojej menovej politiky aj naďalej podporovať ekonomiku eurozóny a na budúce riziká bude reagovať v súlade so svojím mandátom udržiavania cenovej stability," uviedla Lagardová v prejave na kongrese európskych bánk vo Frankfurte nad Mohanom. Okrem toho dodala, že banka bude monitorovať vedľajšie vplyvy svojej politiky.
BMW, Volkswagen a Daimler dostali pokutu 100 miliónov eur
21. 11. 2019
Nemecký kartelový úrad uložil trom veľkým automobilkám BMW, Volkswagen a Daimler úhrnnú pokutu 100 miliónov eur. Podľa jeho zistení sa spolu dohadovali na cenách ocele, ktorú kupovali od dodávateľov, a porušili tak zákon. Úrad to uviedol vo svojom dnešnom oznámení, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters.
Podľa úradu platili výrobcovia áut dodávateľov ceny, na ktorých sa predtým spolu dohodli, najmenej do roku 2016, pričom v spojení spolu v tejto veci boli v rokoch 2004 až 2013. Vyšetrovanie trvalo tri a pol roka. Všetky tri firmy výrok orgánu prijali. Mníchovská automobilka BMW by mala z celkovej sumy zaplatiť 28 miliónov eur. Ako uviedla agentúra DPA, jej jednotliví zamestnanci pokutovaní nebudú.