Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Jednu miliardu eur. Toľko stráca mesačne dopadu koronavírusu
2. 3. 2020
Európsky cestovný ruch stráca mesačne približne jednu miliardu eur pre výrazný úbytok čínskych turistov v dôsledku epidémie koronavírusu. Uviedol to v pondelok eurokomisár pre jednotný trh Thierry Breton.
„Čínski turisti neprichádzajú do Európy od januára. Znamená to stratu dvoch miliónov (hotelových) nocí. To je jedna miliarda eur mesačne od januára,“ povedal Breton pre televíziu BFM. Európske odvetvie cestovného ruchu v uplynulých dvoch desaťročiach veľmi profitovalo z hospodárskeho rastu Číny. Situáciu v Európe ešte komplikujú nové ohniská nákazy. Najhoršia situácia je aktuálne na severe Talianska. Úrady v jedenástich mestách a dedinách v regiónoch Benátsko a Lombardsko vyhlásili karanténu a zaznamenaný bol už aj pokles cestovného ruchu. Vlády v Európe, ale aj na Blízkom východe a v Amerike zakázali veľké zhromaždenia a zaviedli prísnejších cestovné reštrikcie v reakcii na šírenie koronavírusu vo svete.
Brusel dá na boj s koronavírusom 232 miliónov eur
26. 2. 2020
Nový balík finančnej pomoci podporí Svetovú zdravotnícku organizáciu a pomôže aj krajinám so slabšími zdravotnými systémami.
Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že v súvislosti s chorobou COVID-19, ktorá je spôsobovaná vírusom SARS-CoV-2, nepretržite pracuje v prospech podpory členských štátov EÚ a na posilnení medzinárodného úsilia zameraného na spomalenie šírenia COVID-19. Komisia v tejto súvislosti oznámila vyčlenenie nového balíka pomoci v hodnote 232 miliónov eur. "S pribúdajúcimi prípadmi sa verejné zdravie pre nás stáva prioritou číslo jedna," uviedla v správe pre médiá predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. A dodala, že medzinárodné spoločenstvo musí spolupracovať bez ohľadu na to, či zvyšuje pripravenosť na epidémiu v Európe, Číne alebo inde v svete. "Európa je tu, aby zohrávala vedúcu úlohu," odkázala šéfka exekutívy EÚ.
Poisťovňa Uniqa spojí svoje rakúske dcérske spoločnosti
24. 2. 2020
Poisťovňa Uniqa zjednodušuje koncernovú štruktúru a spojí svoje dve rakúske dcérske spoločnosti. Uniqa International (UI) a Uniqa Österreich Versicherungen (UAT) sa spoja, holdingová spoločnosť Uniqa Insurance Group (UIG) zostane nateraz samostatná.
Koncern v novembri oznámil, že zvažuje spojenie všetkých troch spoločností, tento nápad medzičasom zamietol. Podľa schváleného plánu sa UAT zaradí do štruktúry UI, ak v priebehu tohto roka poisťovňa získa všetky nevyhnutné úradné povolenia. Holding UIG niektoré svoje funkcie a podiely prevedie na UAT, najmä však interné služby. Zaisťovacia činnosť sa má presunúť sčasti do UAT a prípadne aj švajčiarskej dcéry Uniqa Re. Koncern chce s pomocou reštrukturalizácie zjednodušiť svoju štruktúru a zredukovať manažment. Podľa jeho vyhlásenia ide o najrýchlejší, najrozumnejší a najhospodárnejší spôsob.
Slovensko bojuje o miliardy, šance sú malé
21. 2. 2020
Vyjednávania o veľkých peniazoch. To je motív mimoriadneho rozpočtového samitu lídrov EÚ, ktorý odštartoval v Bruseli. Situácia je napätá, viacero krajín vrátane Slovenska je nespokojných s tým, čo majú v rokoch 2021 až 2027 dostať.
Na jednej strane brexit zvýši odvody jednotlivých členov a zároveň nové priority v technológiách a klíme okrešú eurofondy na regionálny rozvoj a poľnohospodárstvo. To podľa českého premiéra Andreja Babiša, ktorý Slovensko zastupuje, spôsobí, že Slovensko príde o 3,4 miliardy eur. Chceme vyjednávať, ale podľa analytikov sú naše šance slabé.