Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
ECB podáva bankám pomocnú ruku
18. 3. 2020
Európska centrálna banka (ECB) poskytne bankám v eurozóne 109,1 miliardy eur v rámci svojej prvej ponuky ultra lacných úverov. Ich cieľom je pomôcť firmám prekonať krízu spôsobenú novým koronavírusom. Tieto peniaze majú slúžiť firmám, ktoré zápasia s dôsledkami epidémie, ako preklenovacie finančné prostriedky.
Úroková sadzba ponúkaných lacných úverov je na úrovni -0,5 percenta. Záporný úrok znamená, že centrálna banka zaplatí komerčným ústavom za to, že si od nej berú peniaze. Lacné úvery budú splatné 24. júna a banky potom budú mať možnosť čerpať hotovosť z trojročného programu cielenej dlhodobej refinančnej operácie (TLTRO) s úrokom -0,75 percenta. Banky v uplynulých mesiacoch splácali svoje pôžičky ECB, keďže hospodárstvo eurozóny sa spomaľuje. Minulý týždeň uviedli, že majú v úmysle splatiť vopred 92,6 miliardy eur z predchádzajúcej ponuky TLTRO. ECB dúfa, že tieto splátky zastaví zlepšením svojich podmienok, aby banky naďalej financovali reálnu ekonomiku.
Európske akcie zaznamenali masívny prepad
16. 3. 2020
Európske akcie začali týždeň masívnym prepadom. Najviac strácajú banky, z ktorých niektoré odpisujú skoro desať percent.
Trh reaguje na obavy z hlbokých dopadov pandémie nového koronavírusu, ktorá sa šíri Európou. Situáciu nezlepšila ani koordinovaná intervencia popredných centrálnych bánk sveta. Paneurópsky akciový index STOXX 600 po okamžitom, viac ako štvorpercentným prepade asi pol hodiny po začatí odpisoval zhruba 8,2 percenta a nachádzal sa blízko 275 bodov.
ECB sadzby neznížila, ukázala však veľký balíček stimulov
13. 3. 2020
Európska centrálna banka ponechala po svojom marcovom zasadaní základné úrokové sadzby nezmenené. Do konca roka však nakúpi v samostatnej „obálke“ veľký objem cenných papierov a bankám bude poskytovať pôžičky za ešte výhodnejších podmienok ako doteraz. Navzdory očakávaniam niektorých exportov ostáva depozitná sadzba na úrovni -0,50 percenta, rozhodla vo švrtok Rada guvernérov.
Nemenia sa ani hlavná refinančná sadzba, ktorá je na nule a ani sadzba na jednodňových sterilizačných operáciách, ktorá je na 0,25 percetách. ECB však v tomto roku nakúpi dodatočných 120 miliárd eur v aktívach. Toto opatrenie je známe aj ako kvantitatívne uvoľňovanie. ECB bude zároveň pokračovať v štandardnom QE v objeme 20 miliárd eur. Zároveň poskytne finančné prostriedky prostredníctvom jednorazových dlhodobých refinančných operácií, takzvaných LTRO. „Hoci Rada guvernérov nevidí hmotné náznaky napätia na peňažných trhoch, tieto peniaze v prípade potreby poskytnú poistku,“ píše sa v stanovisku. Táto operácia bude prebiehať do začiatku tretej vlny cielených dlhodobých refinančných operácií TLTRO v júni tohto roka.
Koronavírus stiahol európske akcie najnižšie za takmer sedem mesiacov
9. 3. 2020
Európske akcie sa dnes kvôli obavám z negatívnych hospodárskych dôsledkov nového typu koronavírusu prepadli na takmer sedemmesačné minimum. Paneurópsky akciový index STOXX 600 klesol o 3,67 percenta na 366,8 bodu. Uzavrel tak na najnižšej úrovni od polovice vlaňajšieho augusta, napísala agentúra Reuters.
Na poklese akciového trhu sa veľkou mierou podieľali ropné a plynárenské spoločnosti. Tie sa dostali pod tlak kvôli prepadu cien ropy, za ktorým stál krach rozhovorov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a jej spojencov o rozsiahlejšom znížení ťažby. Novým typom koronavírusu, ktorý spôsobuje chorobu COVID-19, sa už po celom svete nakazilo vyše 100-tisíc ľudí. Počet prípadov v posledných dňoch rastie predovšetkým v Iráne a Južnej Kórei, aspon jeden potvrdený prípad nákazy už ale ohlásila aj väčšina európskych krajín.