Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Európske štrukturálne a investičné fondy
25. 5. 2020
Novela zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov, bola sa predložená ako iniciatívny materiál.
Cieľom novely zákona je reagovať na situáciu, ktorá nastala v spoločnosti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 vo vzťahu k implementácii pomoci a podpory poskytovanej z fondov v programovom období 2007-2013 v zmysle zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a k implementácii príspevku poskytovanému z európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020 v zmysle zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Opatrenia, ktoré sú obsiahnuté v zákone, sú dočasného charakteru, pričom ich časová pôsobnosť je určená uplynutím šiestich mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov alebo núdzového stavu podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, ktoré boli vyhlásené v súvislosti s Covid-19.
Cieľom dočasných opatrení je umožniť poskytovateľom, prijímateľom aj ostatným subjektom participujúcim na implementácii poskytovania pomoci, podpory a príspevku z fondov EÚ flexibilnejšie sa prispôsobiť zmenám, ktoré vo vzťahu k pandémii v spoločnosti nastali, tak, aby bola v čo najväčšej možnej miere zabezpečená plynulosť čerpania finančných prostriedkov už zazmluvnených projektov, aby boli zjednodušené existujúce procesy a zároveň sa umožnilo poskytovateľom operatívne reagovať na požiadavky súvisiace s presmerovaním finančných prostriedkov vo vzťahu k už vyhláseným, prípadne pripravovaným výzvam, a to výlučne v reakcii na Covid-19. Tieto opatrenia sú preto smerované tak na vyhlasovanie výziev a schvaľovací proces žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ako aj samotnú realizáciu a financovanie projektov.
Súkromný sektor eurozóny spomalil viac, než sa čakalo
22. 5. 2020
Pokles súkromného sektora eurozóny sa v máji spomalil viac, než sa čakalo, naďalej však zostáva v hlbokej kontrakcii. Dôvodom sú reštriktívne opatrenia prijaté na zastavenie šírenia ochorenia COVID-19.
Zložený index nákupných manažérov (PMI) pre eurozónu v máji stúpol na 30,5 bodu z rekordného minima 13,6 bodu v apríli, uviedla firma IHS Markit. Index však naďalej zostáva hlboko pod 50-bodovou hranicou, ktorá oddeľuje kontrakciu od expanzie. Ekonómovia počítali s nárastom indexu len na 25 bodov. "Eurozóna zaznamenala v máji ďalší kolaps podnikateľskej aktivity, ale údaje tohto prieskumu prinajmenšom priniesli upokojujúce signály, že prepad zrejme dosiahol dno v apríli," povedal hlavný ekonóm IHS Markit Chris Williamson. "HDP v 2. kvartáli zrejme aj tak padne bezprecedentným spôsobom, zhruba o 10 % v porovnaní s 1. štvrťrokom, ale zvýšenie PMI podporuje očakávania, že pokles bude miernejší, keďže reštrikcie sa budú do leta ešte uvoľňovať." Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters počítajú v 2. štvrťroku s poklesom hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny o 11,3 %. PMI pre sektor služieb v máji stúpol na 28,7 bodu z 12 bodov v predchádzajúcom mesiaci a index pre výrobný sektor na 39,5 bodu z 33,4 %.
Euro výrazne posilnilo
20. 5. 2020
Spoločná európska mena pokračuje po výraznom pondelkovom raste v prudkom posilňovaní aj v utorok. V poludňajšom obchodovaní sa predávala po 1,0976 dolára, čo je najviac od začiatku mája. V skorom obchodovaní sa kurz eura ešte pohyboval len tesne nad hranicou 1,09 dolára/euro.
Európska centrálna banka (ECB) stanovila v pondelok referenčný kurz na 1,0832 (v piatok: 1,0798) dolára/euro. Už v pondelok si euro pripísalo okolo jedného centa. Spoločnú menu podporil aj plán Francúzska a Nemecka, predstavený v pondelok a týkajúci sa vytvorenia fondu obnovy pre európsku ekonomiku po koronakríze v objeme 500 miliárd eur.
Ministri financií schválili masívnu pomoc cez euroval
18. 5. 2020
Ministri financií eurozóny formálne schválili spustenie programu preventívnych úverových liniek v celkovej hodnote 240 miliárd eur z eurovalu na pomoc členským štátom pri pokrývaní zdravotných nákladov v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.
Rada guvernérov Európskeho stabilizačného mechanizmu, ktorá sa skladá z ministrov financií eurozóny, s konečnou platnosťou v piatok schválila vytvorenie úverových liniek pre všetky krajiny eurozóny. Záujemcovia môžu čerpať úvery z takzvaného eurovalu vo výške až dvoch percent HDP na financovanie priamych a nepriamych zdravotných nákladov v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid-19. Ak by Slovensko využilo ponuku naplno, mohlo by získať do dvoch miliárd eur, keďže náš HDP vlani dosiahol približne 94 miliárd eur. Úvery z ESM sú súčasťou balíka pomoci v celkovej hodnote 500 miliárd eur, na ktorom sa štáty Európskej únie dohodli v apríli. Náklady na financovanie sú podľa ESM aktuálne takmer nulové, pričom podmienky úverov pre štáty eurozóny by mali byť tiež výhodné.