Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Európske akcie pokračujú v raste
27. 5. 2020
Na európskych akciových trhoch pretrváva dobrá nálada a v utorok predpoludním sa dostali najvyššie za 11 týždňov. Podporuje ich postupné uvoľňovanie reštrikcií a otváranie ekonomík. Po predĺženom víkende výrazne vzrástla londýnska burza.
Paneurópsky index STOXX Europe 600 sa v utorok o 10.00 h SELČ nachádzal s plusom o 0,87 percenta na 348,17 bodu, keď predtým sa dostal až na 349,72 bodu, čo bolo najviac od 10. marca. Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 bol o 9.56 h SELČ v pluse o 0,80 percenta na 2995,01 bodu.
Hlavný nemecký index Dax sa v utorok tesne pred 10.00 h SELČ nachádzal o 0,61 percenta vyššie na 11 461,25 bodu. Kľúčový francúzsky index CAC 40 si polepšil o 1,17 percenta, taliansky FTSE MIB o 1,00 percenta, španielsky IBEX 35 o 1,3 percenta a britský FTSE 100 o 1,74 percenta.
Stimuly ECB musia zostať flexibilné
27. 5. 2020
Stimuly Európskej centrálnej banky (ECB) na zmiernenie následkov pandémie nového koronavírusu musia zostať flexibilné, uviedol guvernér francúzskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB Francois Villeroy de Galhau.
ECB nemusí v rámci stimulov pri nákupe vládnych dlhopisov zohľadňovať veľkosť jednotlivých ekonomík, povedal v rozhovore pre CNBC de Galhau. Týmto spôsobom reagoval na rozhodnutie nemeckého ústavného súdu, ktorý požaduje zachovanie tohto kľúča, aby sa predišlo riziku deformácie trhov. Treba však dodať, že rozhodnutie súdu sa týkalo iného programu ECB, nie toho, o ktorom hovoril. Nákup veľkých objemov vládnych dlhopisov je súčasťou snahy ECB o obmedzenie ekonomických následkov koronakrízy. V rámci núdzového pandemického programu nákupu (Pandemic Emergency Purchase Programme, PEPP) ohláseného v marci do konca tohto roka nakúpi dlhopisy v objeme 750 miliárd eur.
Európske štrukturálne a investičné fondy
25. 5. 2020
Novela zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov, bola sa predložená ako iniciatívny materiál.
Cieľom novely zákona je reagovať na situáciu, ktorá nastala v spoločnosti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 vo vzťahu k implementácii pomoci a podpory poskytovanej z fondov v programovom období 2007-2013 v zmysle zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a k implementácii príspevku poskytovanému z európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020 v zmysle zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Opatrenia, ktoré sú obsiahnuté v zákone, sú dočasného charakteru, pričom ich časová pôsobnosť je určená uplynutím šiestich mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov alebo núdzového stavu podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, ktoré boli vyhlásené v súvislosti s Covid-19.
Cieľom dočasných opatrení je umožniť poskytovateľom, prijímateľom aj ostatným subjektom participujúcim na implementácii poskytovania pomoci, podpory a príspevku z fondov EÚ flexibilnejšie sa prispôsobiť zmenám, ktoré vo vzťahu k pandémii v spoločnosti nastali, tak, aby bola v čo najväčšej možnej miere zabezpečená plynulosť čerpania finančných prostriedkov už zazmluvnených projektov, aby boli zjednodušené existujúce procesy a zároveň sa umožnilo poskytovateľom operatívne reagovať na požiadavky súvisiace s presmerovaním finančných prostriedkov vo vzťahu k už vyhláseným, prípadne pripravovaným výzvam, a to výlučne v reakcii na Covid-19. Tieto opatrenia sú preto smerované tak na vyhlasovanie výziev a schvaľovací proces žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ako aj samotnú realizáciu a financovanie projektov.
Súkromný sektor eurozóny spomalil viac, než sa čakalo
22. 5. 2020
Pokles súkromného sektora eurozóny sa v máji spomalil viac, než sa čakalo, naďalej však zostáva v hlbokej kontrakcii. Dôvodom sú reštriktívne opatrenia prijaté na zastavenie šírenia ochorenia COVID-19.
Zložený index nákupných manažérov (PMI) pre eurozónu v máji stúpol na 30,5 bodu z rekordného minima 13,6 bodu v apríli, uviedla firma IHS Markit. Index však naďalej zostáva hlboko pod 50-bodovou hranicou, ktorá oddeľuje kontrakciu od expanzie. Ekonómovia počítali s nárastom indexu len na 25 bodov. "Eurozóna zaznamenala v máji ďalší kolaps podnikateľskej aktivity, ale údaje tohto prieskumu prinajmenšom priniesli upokojujúce signály, že prepad zrejme dosiahol dno v apríli," povedal hlavný ekonóm IHS Markit Chris Williamson. "HDP v 2. kvartáli zrejme aj tak padne bezprecedentným spôsobom, zhruba o 10 % v porovnaní s 1. štvrťrokom, ale zvýšenie PMI podporuje očakávania, že pokles bude miernejší, keďže reštrikcie sa budú do leta ešte uvoľňovať." Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters počítajú v 2. štvrťroku s poklesom hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny o 11,3 %. PMI pre sektor služieb v máji stúpol na 28,7 bodu z 12 bodov v predchádzajúcom mesiaci a index pre výrobný sektor na 39,5 bodu z 33,4 %.