Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Lagardeová: EÚ potrebuje ambicióznu dohodu, nie však za každú cenu
20. 7. 2020
Pre lídrov Európskej únie bude lepšie, keď sa dohodnú na ambicióznej finančnej pomoci, než aby uzavreli rýchlu dohodu za každú cenu. Povedala to dnes prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová.
Lídri už tretí deň rokujú v Bruseli o fonde obnovy, ktorý je navrhnutý v bezprecedentnom objeme 750 miliárd eur a ktorý má pomôcť ekonomikám dostať sa z krízy, v ktorej sa ocitli v dôsledku šírenia koronavírusu. "Dohoda lídrov by v ideálnom prípade mala byť ambiciózna čo do rozsahu a zloženia toho balíka, zhruba podľa toho, čo už navrhla Európska komisia (EK)," povedala šéfka ECB agentúre Reuters. "Z môjho pohľadu je lepšie dohodnúť sa na ambicióznom fonde podľa toho návrhu, aj keby to zabralo o trochu viac času. Bola by som rada, keby sa lídri dohodli na niečom, čo bude ambiciózne, než aby to bolo rýchlo," dodala. Návrh na schválenie fondu obnovy, ktorý by mal európskej ekonomike pomôcť dostať sa z najhlbšej recesie od druhej svetovej vojny, medzi lídrami stále nenašiel dosť zástancov. Predstavitelia jednotlivých krajín EÚ sa sporia najmä o tú časť fondu, ktorá počíta s priamymi platbami, pretože to je nevratná časť pomoci.
Apple porazil EU, ta chystá odvetu
16. 7. 2020
Dlouhé roky Evropská unie bezvýsledně řeší, jak zarazit případy výhodných daňových sazeb, které určité státy nabízejí obřím nadnárodním korporacím. Ty pak do dané země stáhnou většinu evropských zisků a další státy na daních tratí.
Zatím se to Brusel snažil řešit pokutami, ve středu ale narazil. Tribunál soudu EU zrušil rekordní sankci 13 miliard eur (přes 346 miliard korun) americké technologické společnosti Apple. Takovou částku firma podle Evropské komise ušetřila na daních díky nízké sazbě v Irsku. Podle soudu se ovšem neprokázalo, že by Dublin firmě poskytl podporu, kterou unijní právo zakazuje.
Výmenou za hodinky Google ustúpi Bruselu
16. 7. 2020
Technologický gigant plánuje kúpu firmy Fitbit. Čaká na rozhodnutie Európskej komisie, ktorej sľúbil, že získané dáta z chytrých náramkov nebude využívať na cielenú reklamu.
Google diverzifikuje svoje portfólio a chce preraziť na trhu s chytrými hodinkami. Preto plánuje kúpu značky inteligentnej elektroniky Fitbit. Kalifornská spoločnosť sa dokonca zaviazala voči „lovkyni IT gigantov“ – dánskej predsedníčke Európskej komisie pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovej. Sľúbila totiž, že nebude používať osobné informácie zozbierané zo smart doplnkov na cielenie reklamy.
Podiel Európy na produkcii áut rapídne klesne
14. 7. 2020
V roku 2030 pripadne na západnú Európu iba päť percent svetovej produkcie automobilov, vlani to pritom bolo 15 percent. Európski výrobcovia sa budú vyrovnávať s dopadmi globálnej pandémie a zároveň budú musieť plniť stále prísnejšie emisné limity, ktoré povedú k zdraženiu áut. Vyplýva to z prieskumu KPMG Global Automotive Executive Survey, ktorého sa zúčastnilo viac ako 1 100 výkonných manažérov zo 30 krajín.
Podiel Európy za desať rokov môže byť podľa Jána Linharta z KPMG ešte menší vzhľadom k výraznému vplyvu pandémie v regióne. Naopak Čína, ktorá sa vlani na produkcii podieľala 27 percentami, bude ďalej posilňovať. "Európa sa nachádza v prechodnom období zavádzania sprísnených emisných limitov, ktoré vedú k zdraženiu áut. To je ďalšia rana, s ktorou sa automobilky budú len ťažko vyrovnávať. Riešením by bol odklad platnosti nových emisných limitov o niekoľko rokov, rokovania o tejto možnosti už prebiehajú. Prepad môže byť aj viac ako tridsaťpercentný, pokiaľ k žiadnemu opatreniu v podobe odkladu nových emisných limitov alebo podpory obstarania nových áut nedôjde," uviedol Linhart.