Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Poslanci v Bruseli odklepli sedemročný rozpočet
17. 12. 2020
Poslanci Európskeho parlamentu v stredu v Bruseli odsúhlasili budúci viacročný finančný rámec EÚ na roky 2021 - 2027. Finančné zdroje EÚ tak môžu smerovať k občanom Únie už od začiatku budúceho roka.
Za nový sedemročný rozpočet EÚ hlasovalo 548 poslancov, 81 bolo proti a 66 sa zdržalo hlasovania. Parlament počas vyjednávaní s Radou EÚ (členské štáty) presadil zvýšenie eurorozpočtu o 16 miliárd eur voči objemu, na ktorom sa dohodli šéfovia štátov a vlád EÚ počas júlového samitu.
Z dodatočnej sumy by sa 15 miliárd eur malo prostredníctvom dôraznejšej podpory kľúčových programov EÚ vynaložiť na ochranu obyvateľov pred následkami pandémie ochorenia COVID-19, na rozšírenie príležitosti pre budúce generácie a na ochranu európskych hodnôt.
Poslancom sa podarilo dosiahnuť strojnásobenie rozpočtu pre program EU4Health, zaistiť ekvivalent ďalšieho ročného rozpočtu pre program Erasmus+ či presadiť pokračovanie zvyšovania prostriedkov pre výskum.
Sumu 11 miliárd eur z dodatočných výdavkov presadených EP by mali pokryť najmä príjmami z pokút v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré sú ukladané spoločnostiam porušujúcim pravidlá EÚ.
Ďalšie štyri miliardy eur sa získajú presunmi prostriedkov a využitím rezerv v rámci VFR a jedna miliarda eur sa vyčlení ako flexibilná rezerva využiteľná napríklad v prípade budúcich kríz či na dofinancovanie kľúčových programov EÚ.
Dodatočné prostriedky zvýšia celkový strop VFR stanovený na 1,0743 bilióna eur v cenách roku 2018 na 1,0853 bilióna eur.
Rokovania o brexite skončili bez dohody, budú však pokračovať
14. 12. 2020
Británia a Európska únia budú pokračovať v rokovaniach o obchodnej dohode. V nedeľu to oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po telefonáte s britským premiérom Borisom Johnsonom.
Šéfka exekutívy EÚ túto informáciu potvrdila na svojom účte na Twitteri. "Mali sme dnes ráno užitočný telefonát s Borisom Johnsonom. Diskutovali sme o hlavných nevyriešených témach," uviedla počas následnej tlačovej videokonferencie.
Spresnila, že rokovacie tímy z oboch strán viedli v posledných dňoch intenzívne rozhovory. V nedeľu sa obe strany dohodli na pokračovaní rokovaní, ktoré majú upraviť obchodné vzťahy medzi Bruselom a Londýnom po 1. januári 2021, dodala šéfka exekutívy Európskej únie.
"Ak napriek rokovaniam, ktoré trvali takmer celý rok, a tomu, že termíny (ich ukončenia) sa nikdy nedodržali, v tomto okamihu je zodpovedné pokúsiť sa urobiť všetko možné. Poverili sme našich vyjednávačov, aby pokračovali v rokovaniach a preskúmali, či je možné dosiahnuť dohodu aj v takejto neskorej fáze," vysvetlila von der Leyenová.
Zároveň potvrdila, že rokovania vedené Michelom Barnierom za EÚ a Davidom Frostom za Britániu budú pokračovať v Bruseli.
Tri sporné otázky, ktoré bránia uzavretiu pobrexitovej dohody, sú: rybolov, štátna pomoc - teda férová súťaž a to, ako podporovať ekonomiky oboch strán za rovnakých pravidiel - a dohľad nad konečným usporiadaním vzájomných vzťahov.
Spojené kráľovstvo oficiálne opustilo Európsku úniu 31. januára 2020 a 31. decembra, po skončení takzvaného prechodného obdobia, opustí aj jednotný trh EÚ a colnú úniu.
Ak nebude uzavretá dohoda o budúcom partnerstve, obchodné vzťahy medzi euroblokom a Britániou sa budú riadiť iba pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.
V
ECB sa snaží podporiť ekonomiku, pridala pol bilióna eur
11. 12. 2020
Európska centrálna banka (ECB) dnes rozšírila program nákupov dlhopisov o pol bilióna na 1,85 bilióna eur a predĺžila aj jeho platnosť. Chce tak podporiť ekonomiku, ktorú zasiahli dôsledky pandémie nového koronavírusu. ECB takisto uviedla, že hlavná úroková sadzba zostáva nula percent. Rozhodnutie je v súlade s očakávaním, prezidentka ECB Christine Lagardeová totiž o rozšírení programu v minulých týždňoch hovorila. Čakalo sa iba na to, v akom rozsahu posilnenie programu Peppa bude.
Platnosť programu ECB predĺžila najmenej do marca 2022, zatiaľ čo doteraz počítala s jeho trvaním do polovice roka 2021.
Nákupy dlhopisov, na ktoré banka uplatňuje novo natlačené peniaze, znižujú dlhodobé náklady na úvery. Pomáhajú tiež zabezpečiť bezproblémový tok peňazí a ich dostupnosť spotrebiteľom, firmám i vládam. To je nevyhnutné, ak majú firmy prežiť súčasnú pandémiu a vyrovnať sa s dopadmi uzávermi ekonomiky.
Trhy teraz čakajú na tlačovú konferenciu, na ktorej Lagardeová od 14:30 SEČ vysvetlí kroky, o nich banka dnes rozhodla.
V
Ekonomika Európskej únie rekordne vzrástla, výrazne sa zotavila z útlmu
9. 12. 2020
Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku vzrástla oproti predchádzajúcim trom mesiacom o rekordných 11,5 percenta.
Oznámil to dnes štatistický úrad Eurostat. Spresnil tak svoj novembrový odhad, podľa ktorého rast predstavoval 11,6 percenta.
Ekonomika EÚ sa výrazne zotavila z útlmu v druhom kvartáli, kedy sa hrubý domáci produkt znížil o 11,3 percenta v dôsledku negatívnych vplyvov pandémie choroby covid-19.
Tempo hospodárskeho rastu v samotnej eurozóne úrad spresnil na 12,5 z 12,6 percenta uvedených v novembrovej správe. Aj tak to však rovnako ako v prípade celej EÚ znamená najvýraznejší rast od roku 1995, kedy sa tieto údaje začali sledovať.
V druhom kvartáli sa HDP eurozóny prepadol o 11,7 percenta, uviedol Eurostat.
Najvýraznejší rast v treťom štvrťroku zaznamenalo Francúzsko, kde sa HDP zvýšil o 18,7 percenta.
Najpomalšie naopak rástla grécka ekonomika, a to o 2,3 percenta.
Európska komisia minulý mesiac predpovedala, že ekonomika eurozóny tento rok klesne o rekordných 7,4 percenta. V budúcom roku počíta s nárastom HDP o 4,1 percenta.
V