Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Ekonomika eurozóny smeruje do recesie s dvojitým dnom
5. 3. 2021
Ekonomika eurozóny sa zrejme opäť dostala do recesie, ukázal to prieskum spoločnosti IHS Markit.
Dôvodom sú protiepidemické opatrenia, ktoré majú stále negatívny vplyv na služby.
Zložený index nákupných manažérov, ktorý zahŕňa služby aj výrobný sektor, vo februári stúpol na 48,8 bodu zo 47,8 bodu v januári, uviedla firma IHS Markit.
Revidovala tak svoj prvý odhad, ktorý počítal s nárastom len na 48,1 bodu. Index však zostáva hlboko pod 50-bodovou hranicou, ktorá oddeľuje pokles aktivity od jej expanzie.
Dôvodom zvýšenia indexu bol takmer rekordný rast v priemysle, keďže väčšina výrobných závodov zostala otvorená.
Počet prípadov ochorenia COVID-19 v eurozóne bol aj vo februári vysoký a vládne reštrikcie prinútili hotely, reštaurácie či kultúrne podujatia zostať zatvorené.
"Štvrtý mesačný pokles podnikateľskej aktivity po sebe znamená, že ekonomika eurozóny smeruje do recesie s dvojitým dnom," uviedol hlavný ekonóm IHS Markit Chris Williamson.
Ekonomika eurozóny klesla v prvých dvoch kvartáloch 2020 a kontrakcia sa očakáva aj v poslednom štvrťroku 2020 a v prebiehajúcom kvartáli.
PMI pre dominantný sektor služieb, ktorý najviac zasiahli protiepidemické opatrenia, vo februári vzrástol na 45,7 bodu zo 45,4 bodu v januári.
V
Slovensko získalo z eurofondov takmer 800 miliónov eur
1. 3. 2021
Ministerka Veronika Remišová avizovala balík eurofondov, ktorý Slovensko získa na boj proti kríze spojenej s pandémiou.
Celkovo Slovensko získa 780 miliónov eur v rámci programu RE-ACT. Tie sa budú čerpať ešte v tomto programovom období a teda do konca roku 2023.
Prvé výzvy by mali byť podľa Remišovej vyhlásené v máji alebo júni. "Cieľom je, aby to boli rýchle projekty, všetky musíme stihnúť do konca roka 2023," povedala ministerka.
"Tieto peniaze môžeme použiť na revitalizáciu, obnovu ekonomiky a udržanie pracovných miest," skonštatovala na záver Remišová.
Najviac, až 65 percent z tohto balíka pôjde do operačného programu ľudské zdroje. Veľká časť z toho pôjde na podporu a udržanie pracovných miest, čiže takzvaný kurzarbeit. Ďalšie prostriedky budú investované do projektov na vytvorenie nových pracovných miest.
Ďalších 247 miliónov eur by malo ísť na podporu regiónov (Integrovaný regionálny operačný program), teda napríklad na verejnú dopravu a cyklotrasy, na verejnú zeleň, regionálne školstvo, kultúrnu infraštruktúru či zateplenie domov.
Z balíčka dodatočných peňazí chce Slovensko podporiť aj ľudí v prvej línii boja s pandémiou nového koronavírusu prostredníctvom zvýšenia alokácií do Operačného programu Efektívna verejná správa, a to o 108 miliónov eur.
Ďalších 24 miliónov eur pôjde na podporu ohrozených skupín v rámci Operačného programu potravinovej a základnej materiálovej pomoci, presnejšie na potravinové a hygienické balíčky.
Peniaze dostane Slovensko v dvoch fázach – k 12. februáru 2021 je k dispozícii 616 miliónov eur a zvyšných 164 miliónov eur príde v roku 2022.
V
Obnova ekonomiky musí byť zelená
22. 2. 2021
Z európskeho plánu obnovy k nám najbližších šesť rokov prídu prostriedky za takmer sedem miliárd eur, ktoré sú však podmienené reformami a s dôrazom na ekologické investície.
Na Slovensko poputuje z Bruselu v najbližších šiestich rokoch v rámci plánu obnovy a odolnosti viac ako 6,6 miliardy eur. Náš rezort financií pripravil plán, v ktorom vytýčil päť prioritných oblastí, do ktorých tieto peniaze Slovensko investuje. Ide o vzdelávanie, zdravotníctvo, zelenú ekonomiku, digitalizáciu štátu a vedu spolu s vývojom a výskumom. Peniaze však nedostaneme zadarmo. Európska komisia financie vo forme úverov podmieňuje reformami, ktoré by mali štátom Únie priniesť väčšiu odolnosť a výhodu konkurencieschopnosti nielen v rámci nášho bloku, ale tiež v rámci celého sveta.
V
Amsterdam získal titul: je burzovou jednotkou
15. 2. 2021
Londýnske City stratilo zo svojho lesku. Srdce finančného sektora celej Británie v januári prišlo o pozíciu najväčšej burzy v Európe. Z pomyselného trónu ju zosadil Amsterdam.
Podľa údajov spoločnosti Cboe Europe sa na holandských platformách zobchodovali v januári denne akcie v hodnote 9,2 miliardy eur, čo je v porovnaní s decembrom štvornásobne viac. V prípade Londýna tento ukazovateľ dosiahol v prvom mesiaci tohto roka 8,2 miliardy eur. Na porovnanie, vlani sa v britskom hlavnom meste denne vymieňali cenné papiere v priemere za 17,5 miliardy eur.
V