Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Miliardy z Bruselu sú v ohrození
5. 4. 2021
Koronakrízou otrasené európske ekonomiky by si mali v najbližších rokoch prerozdeliť až 750 miliárd eur v programe nazvanom Next Generation EU, známom ako európsky záchranný fond. Slovensko by malo z toho balíka vo forme Plánu obnovy získať približne šesť miliárd. Peniaze majú ísť na obnovu ekonomík a potrebné reformy.
Tieto peniaze si chce požičať samotná Európska komisia priamo na kapitálových trhoch. Splácať by sa následne mali z európskeho rozpočtu.
Ide však o veľmi neštandardný krok, ktorý musia povoliť všetky členské krajiny. Zatiaľ tak spravilo 16 z nich.
Potrebné dokumenty sa chystal podpísať aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, nakoľko dokument získal politickú podporu naprieč spektrom.
Avšak krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko sa obrátila na ústavný súd a ten celý proces pozastavil. Informuje o tom web euronews.com.
AfD argumentuje, že vznik takéhoto fondu je v rozpore so zmluvami EÚ. V Zmluve o fungovaní Európskej únie sa totiž píše, že rozpočet Únie by mal byť financovaný z vlastných zdrojov.
Tými sú príspevky jednotlivých krajín podľa HDP, podiely na daniach, ktoré odvádzajú do rozpočtu jednotlivé krajiny a podiel z európskych ciel.
V
Podmienky pre zdaňovanie predaja tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa začína preprava tovaru
2. 4. 2021
Ak podnikateľ spĺňa všetky podmienky pre zdaňovanie predaja tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa začína preprava tovaru, a zdaňuje služby v členskom štáte, kde je usadený, sa však môže rozhodnúť pre administratívne náročnejšie zdaňovanie tovaru v členskom štáte skončenia prepravy tovaru k zákazníkovi a zdaňovanie služieb v členskom štáte usadenia zákazníka.
Takto však musí postupovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov. Ak podnikateľ zdaňuje predaj tovaru na diaľku v členskom štáte, kde sa preprava tovaru začína, a pre služby určuje miesto dodania v členskom štáte, kde je usadený, po prekročení prahovej hodnoty dodaných tovarov a/alebo poskytnutých služieb 10 000 eur musí nevyhnutne prejsť na určenie miesta dodania podľa základných pravidiel. Pri predaji tovaru na diaľku je to miesto, kde sa preprava tovaru k zákazníkovi skončí, a pri poskytnutí služieb, ide o miesto usadenia zákazníka. V danom prípade je možné uplatniť osobitnú úpravu podľa § 68b zákona o DPH s účinnosťou od 1. 7. 2021.
K
Kurz eura smeruje k najväčšiemu poklesu za vyše jeden a pol roka
29. 3. 2021
Kurz eura sa pohybuje pod hranicou 1,18 USD/EUR, keďže na vývoj jednotnej európskej meny naďalej negatívne pôsobí nepriaznivá pandemická situácia v Európe.
Tá sa zhoršila aj v najväčších európskych ekonomikách, Nemecku a vo Francúzsku, čo sa nepriaznivo odrazilo na krátkodobých ekonomických vyhliadkach Európy.
Na mesačnej báze smeruje mena k najvýraznejšiemu poklesu za viac než 1,5 roka.
Ako uviedla agentúra Reuters, na začiatku obchodovania v Londýne dosiahol kurz eura 1,1774 USD/EUR, čo predstavuje pokles o 0,1 percenta.
Kurz sa tak priblížil k 4,5-mesačnému minimu na úrovni 1,1762 USD/EUR, ktorý európska mena zaznamenala minulý týždeň. Na mesačnej báze smeruje k najvýraznejšiemu poklesu od polovice roka 2019.
Dôvodom sú problémy vakcinačných programov v jednotlivých krajinách, keďže dodávky vakcín do krajín Európskej únie nedosahujú pôvodne dohodnuté objemy.
"Pozornosť (trhov) sa naďalej bude sústreďovať na vývoj pandemickej situácie v Európe. Trhy budú sledovať, či najnovšie lockdowny v jednotlivých krajinách spomalia tempo rastu nových prípadov infekcie, ako aj, či sa nezmení súčasné pomalé tempo očkovania," uviedli ekonómovia z ING.
Obavy spojené s pandémiou posilnili kurz dolára nielen oproti euru, ale aj oproti britskej libre, ďalej austrálskemu a novozélandskému doláru.
K posilneniu jeho kurzu prispelo aj postupné vyslobodzovanie kontajnerovej lode v Suezskom prieplave, čo spôsobilo pokles cien ropy.
V
Miliardy z Bruselu zabrzdili rast nezamestnanosti
24. 3. 2021
Európska komisia v pondelok zverejnila prvé predbežné posúdenie svojho nástroja na podporu zamestnanosti SURE v objeme 100 miliárd eur.
Program podľa EK prispel k tomu, že nárast nezamestnanosti bol v členských štátoch, ktoré získali podporu z programu, počas koronakrízy podstatne menší ako počas globálnej finančnej krízy, a to aj napriek tomu, že zaznamenali výraznejšie zníženie HDP.
Podľa EK "nástroj SURE úspešne zmiernil závažné sociálno-ekonomické dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19."
Prostriedky z programu v roku 2020 podporili 25 až 30 miliónov ľudí, čo predstavuje približne štvrtinu celkového počtu zamestnaných osôb v 18 prijímajúcich členských štátoch.
EK tiež odhaduje, že nástroj SURE využilo 1,5 až 2,5 milióna firiem postihnutých pandémiou ochorenia COVID-19, čo im umožnilo neprepúšťať svojich zamestnancov.
EK získava prostriedky na financovanie SURE na trhu lacnejšie, ako dokážu niektoré štáty, ktoré využitím peňazí z programu ušetrili približne 5,8 miliardy eur na úrokových platbách v porovnaní s tým, ak tieto prostriedky získali emisiou dlhopisov.
Z celkového objemu 100 miliárd eur bolo podľa EK do začiatku februára rozdelených viac než 90 miliárd eur, pričom vyplatených bolo už 53,5 miliardy eur.
"Iniciatíva SURE preukázala svoju hodnotu tým, že počas krízy pomohla udržať ľudí na pracovných miestach a pomohla podnikom ďalej fungovať. Nástroj SURE, ktorý bola navrhnutý ako jedna z troch záchranných sietí na riešenie krátkodobých dôsledkov krízy, úspešne podporil desiatky miliónov ľudí a firiem v celej EÚ," uviedol podpredseda EK Valdis Dombrovskis.
V