Mimoriadne opatrenia pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete
13. 5. 2024
Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné. Jednotlivé strategicky významné projekty zamerané na investície v rôznych oblastiach ako sú doprava, hospodárstvo, zdravotníctvo, energetika, obrana a bezpečnosť Slovenskej republiky nie sú uskutočňované v takých časových intervaloch, ktoré sú želateľné a nevyhnutné na riadne plnenie úloh Slovenskej republiky. Jedným z dôvodov je aj to, že povoľovacie procesy a verejné obstarávanie sú neprimerane časovo náročné.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry z uvedených oblastí bráni Slovenskej republike v riadnom zabezpečovaní jej úloh, ako sú zabezpečenie potrebnej dopravnej infraštruktúry, hospodárstva, zdravotníctva, energetickej infraštruktúry, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky na kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Nedobudovanie potrebnej infraštruktúry na území Slovenskej republiky zároveň oslabuje aj záujem investorov investovať na Slovensku, čo neprospieva ekonomike Slovenska a v konečnom dôsledku spomaľuje celkový blahobyt obyvateľstva Slovenska.
Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete je opatrením, ktoré by malo uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len Slovenská republika zastúpená štátnym orgánom a vybrané subjekty verejnej správy, ako obce, vyššie územné celky, právnické osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu, vyššieho územného celku alebo obce, právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom a združenia právnických osôb, ktorého členmi sú výlučne uvedené právnické osoby realizáciu investícií, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Jedným z jeho základných cieľov je urobiť priechodným a efektívnym:
a) majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby strategických projektov, ktoré sú významné z hľadiska dopravy, hospodárstva, zdravotníctva, energetiky, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky,
b) povoľovacie procesy potrebné na schválenie strategických významných projektov,
c) verejné obstarávanie strategických významných projektov.
Ukázalo sa totiž, že nevyhnutné majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov, a zdĺhavé povoľovacie procesy a verejné obstarávanie nedovoľujú v rozumnom čase pripraviť a realizovať rozsiahle stavby, prípadne ich rekonštrukcie, ktoré sú strategicky významné pre Slovenskú republiku. Bránia tomu zdĺhavé vyvlastňovacie konanie, stavebné a kolaudačné konanie, ako aj verejné obstarávanie, zdĺhavé konania na katastrálnych úradoch a na súdoch. Dôsledkom toho je, že sa nezvyšuje v dostatočnej miere blahobyt obyvateľstva Slovenska, čo zároveň odrádza aj zahraničných investorov, ktorí zamýšľané veľké investície umiestňujú v iných krajinách.
K
Z Bruselu čoskoro príde 12 miliárd, no odborníci sú skeptickí
15. 4. 2022
Lehoty na čerpanie starých eurofondov sa s istotou skracujú. Tie nahradia dva nové balíčky. Jeden z nich, plán obnovy, sa začal kreovať v roku 2020 a príčinou bola svetová pandémia. Okrem tejto šesťmiliardovej injekcie by čoskoro mali prísť aj nové „štandardné” fondy. Tie sa na čas dostali na vedľajšiu koľaj. Nateraz sa to pohlo.
Po tom, čo vláda nedávno odklepla návrh, sa v stredu dostal na pripomienkovanie aj materiál, ktorý podrobne opisuje možné využitie. Samotný koncept pripravovali od februára 2021. Hovoríme tak o prerozdelení historicky najväčšej injekcie európskych peňazí v hodnote 12,6 miliardy eur, k čomu má Slovensko pridať z rozpočtu ďalších 2,9 miliardy.
Odborníci v ňom už teraz vidia nedostatky. Kritický je aj Ján Rudolf. Tvrdí, že oproti predošlému obdobiu sa urobili len kozmetické úpravy a dokument, ktorý sa ponáša na svojho predchodcu, mali podľa experta radšej úplne prekopať. „Povýšili sme transparentnosť nadovšetko. Byť najtransparentnejší je síce dobré, ale efektivite čerpania to nepomáha. V tom patríme k najhorším. Z 27 krajín Únie sme v príprave v poslednej päťke,“ povedal Rudolf.
V
Brusel chce plnšie zásobníky plynu
11. 4. 2022
Doteraz sa v Európe zhoda na protiruských sankciách hľadala pomerne ľahko. Všetci však vedeli, že keď sa objaví otázka energií, bude problém. A tieto očakávania sa aj stali realitou.
Tento týždeň už niektoré členské krajiny váhali, či prikývnuť na embargo na ruské uhlie. V piatom balíku sankcií sa nakoniec objavilo. O tých surovinách, ktoré by zaboleli Európanov aj Rusov, však diskusia stále pokračuje.
Okamžitý zákaz dovozu ruskej ropy a plynu zatiaľ nie je na stole. Únia skôr presadzuje postupné zbavovanie sa závislosti od energetickej veľmoci.
Komisia už minulý mesiac navrhla legislatívu, pomocou ktorej sa chce stať nezávislou od ruských fosílnych palív ešte pred rokom 2030. Začať sa má s plynom. Jedným z opatrení je, aby štáty naplnili svoje zásobníky aspoň na 90 percent kapacity vždy do 1. novembra.
V
Potrvá roky, kým sa EÚ zbaví závislosti na jadrovom palive z Ruska
8. 4. 2022
V krajinách, ktoré v minulosti patrili k sovietskemu bloku, vyrábajú elektrinu jadrové reaktory založené na sovietskych konštrukciách. Na Ukrajine zabezpečujú tieto reaktory viac ako polovicu celej elektriny a tiež približne dve pätiny výroby elektriny na území od Fínska po Bulharsko.
Dodávka paliva pre tieto elektrárne bola celkom rutinnou záležitosťou. To však skončilo vo chvíli, keď prezident Vladimir Putin nariadil inváziu na Ukrajinu, upozornila agentúra Bloomberg.
Ruská spoločnosť Rosatom je najväčším vývozcom jadrových reaktorov na svete a udržiava si takmer monopolné postavenie nad palivom, ktoré sa v nich používa na výrobu elektriny. Táto firma zatiaľ nebola sankcionovaná Spojenými štátmi ani Európou.
Európske krajiny tak stoja pred ďalšou energetickou výzvou. Kontinent sa teraz snaží zakázať ruské fosílne palivá, ale treba tiež nájsť spôsob, ako znížiť závislosť od obchodu s jadrovým palivom z Ruska, na ktoré boli uložené prísne sankcie a mnohí v regióne ho chcú ešte viac izolovať.
V
Príspevky z fondov EÚ
5. 4. 2022
Novela zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie bol vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky za oblasť finančného riadenia, vládneho auditu a finančných nástrojov a za oblasť systému kontroly verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie aj v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie.
Cieľom právnej úpravy je nastaviť právne prostredie pre implementáciu príslušných nariadení Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky. Zákon určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a súčasne definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, platobný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán, koordinačný orgán pre finančné nástroje a orgány v oblasti integrovanej územnej investície. Novela zákona okrem určenia úloh jednotlivých subjektov zapojených do implementácie ustanovuje základné princípy a procesy riadenia a kontroly poskytovania príspevku, vrátane návratnej formy pomoci a obsahuje tiež procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie príspevku. Tiež upravuje aj proces vysporiadania finančných vzťahov v prípade, ak je prijímateľ povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť. Novela zákona zároveň upravuje konflikt záujmov v procese poskytovania príspevku z fondov Európskej únie.
K