Murphy radí
                
        
            Žiadna správa nie je iba dobrá
            Dávajte si pozor na to, čo hovoríte. Hlavne vtedy, ak sa zdá, že vás nikto nepočúva.
Väčšina správ sa postupne zhoršuje.
V určitých situáciách je nadávanie rovnako účinné ako modlitba.
            (Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
                 
                
        
            Svetlá budúcnosť
            Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše  slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“
            (Myšlienky bez cla)
                 
                
        
            Zákony života
            Dajte veciam pokoj – ony samy vedia, kedy je najpríhodnejší  čas na pokazenie!
Najjednoduchšie je to, čo vyzerá najzložitejšie.
Pred ohňom sa dá ujsť, ale nie pred problémom.
            (Murphyho zákonník)
                 
                
        
            Život s Murphyho zákonmi
            Negatívne predpovede sa splnia do bodky a ihneď. Na splnenie kladných sa stále čaká.
Predtým, ako sa do čohokoľvek pustíte, zistite si cenu, ktorú za to zaplatíte.
Zákruta na ceste ešte vždy neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.
            (Murphyho Zbierka zákonov)
                 
                
        
            Oheň a voda
            Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň  strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
            (Zrnká úsmevu)