Lídri EÚ sa zhodli na krokoch proti vysokým cenám energií
21. 10. 2022
Kolektívne nákupy plynu majú byť podľa lídrov Európskej únie dobrovoľné s výnimkou plnenia 15 percent objemu plynových zásobníkov,
Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie sa dnes nadránom zhodli na opatreniach proti vysokým cenám energií. Po zhruba desaťhodinovom rokovaní to oznámil predseda Európskej rady Charles Michel.
Séria dohodnutých krokov by mala podľa neho znížiť ceny energií, zabezpečiť bezpečnosť dodávok a obmedziť spotrebu. Lídri podporili dobrovoľné spoločné nákupy plynu či mechanizmus cenovej korekcie v prípade mimoriadneho zdraženia. Prípadné zastropovanie ceny plynu, na ktoré majú členské krajiny stále rôzne názory, spojil summit so splnením niekoľkých podmienok.
"Pevne verím, že výsledky tejto dohody pocítime veľmi skoro," vyhlásil Michel po rokovaní. Debata šéfov členských krajín vychádzala z utorkového návrhu Európskej komisie, ktorá s cieľom zmierniť súčasnú energetickú krízu navrhla okrem iného začať spoločné nákupy plynu, vytvoriť mechanizmus núdzového obmedzenia ceny plynu alebo prijať pravidlá solidarity medzi členskými krajinami.
Lídri sa zhodli na podpore všetkých troch bodov a vyzvali komisiu, aby urýchlene prišla s konkrétnymi riešeniami. Kolektívne nákupy plynu majú byť podľa nich dobrovoľné s výnimkou plnenia 15 percent objemu plynových zásobníkov, ktorého sa majú týkať povinne.
Dohodu komplikoval najmä spor o stanovenie maximálnych cien plynu, ktoré požaduje väčšina štátov EÚ, majú však o ňom často rôzne predstavy. Najmä Nemecko potom cenový strop stále odmieta.
Lídri nakoniec jeho prípadné zavedenie podmienili predchádzajúcou analýzou finančných dopadov a tým, že nepovedie k zvýšeniu spotreby plynu. Splnenie týchto a ďalších stanovených podmienok môže podľa odhadov predstaviteľov EÚ jeho uvedenie do praxe výrazne oddialiť.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Presný dátum uskutočnenia brexitu
10. 11. 2017
Dátum brexitu, teda odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, bude zakotvený v dodatku k príslušnému zákonu, ktorý práve prerokúva parlament. Tento okamih nastane 29. marca 2019 o 23.00 h greenwichského času (o polnoci SEČ), oznámil vo štvrtok večer britský minister pre brexit David Davis.
Spomínaný dátum vyplýva z dvojročného vyjednávacieho obdobia, ktoré začalo plynúť 29. marca 2017, keď premiérka Theresa Mayová oficiálne spustila proces brexitu, avšak doteraz nebol zakotvený v zákone. Zástancovia brexitu sa preto obávali, že by kvôli vlečúcim sa rozhovorom mohlo dôjsť k odkladu. Britský parlament bude rokovať o zmenách návrhu zákona o brexite opäť na budúci týždeň. Do záverečného hlasovania však môže uplynúť niekoľko mesiacov. Lord John Kerr, autor článku 50 Lisabonskej zmluvy, však tvrdí, že premiérka Theresa Mayová by mala prestať zavádzať voličov a pripustiť, že brexitu je stále možné zabrániť. "V skutočnosti máme stále slobodnú voľbu, ako postupovať. A v článku 50 nie je nič, čo by tomu bránilo," povie Kerr podľa britských médií v prejave, s ktorým vystúpi v piatok v Londýne na podujatí proeurópskej nátlakovej skupiny Open Britain.
Európski ministri financií si hľadajú nového šéfa
6. 11. 2017
Slovenský minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) je na užšom zozname favoritov, ktorí by v decembri mohli vymeniť Jeroena Dijsselbloema vo funkcii predsedu Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny. Konštatuje to spravodajský server Politico pri príležitosti dnešného zasadnutia ministrov financií EÚ v Bruseli.
Ministri financií sa dnes stretnú vo formáte EÚ27, bez predstaviteľa Británie, aby prediskutovali posilnenie bankového systému a fiškálnych pravidiel v Únii. Popoludní dôjde aj k stretnutiu 19 ministrov krajín eurozóny, ku ktorým sa ako pozorovatelia pridajú ministri financií z Českej republiky a Chorvátska. Politico pripomína, že už v decembri bude zvolený nový šéf Euroskupiny. Pre voľbu do tejto funkcie neexistujú žiadne formálne pravidlá. Aj napriek tomu sa črtá istá skupina favoritov na tento post. "Politickú matematiku" uľahčuje fakt, že náhradník Dijsselbloema by mal byť z menšej členskej krajiny EÚ a nemôže byť z politickej skupiny európskych ľudovcov (EPP), lebo tá už obsadila všetky najdôležitejšie posty v euroinštitúciách. Preto prichádzajú do úvahy ministri z tábora sociálnej demokracie, liberálov či zelených.
ECB chystá najväčšiu zmenu v mimoriadne uvoľnenej politike
6. 11. 2017
Európska centrálna banka zmení od budúceho roka svoju politiku. Od januára zníži mesačný objem nákupov dlhopisov na polovicu: z terajších 60 miliárd na 30 miliárd eur. V nákupoch však chce naďalej pokračovať. Minimálne do septembra budúceho roka, ak to bude situácia vyžadovať, tak aj dlhšie.
Ide tak o najväčšiu zmenu v mimoriadne uvoľnenej menovej politike, ktorú banka so sídlom v nemeckom Frankfurte začala vykonávať pred tromi rokmi.
Čo vlastne tieto zmeny znamenajú? Pocítime toho rozhodnutie aj na Slovensku? Ak áno, ako? Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede. Ronald Ižip, hlavný analytik TRIM Broker: "Ekonomický rast v tomto roku prekvapil pozitívne. Centrálne banky po celom svete reagujú zmenšovaním svojich stimulov, a inak to nie je ani s ECB. Tá začala so zmenšením objemu kvantitatívneho uvoľňovania, no zatiaľ nenaznačila, že by bola ochotná aj zvyšovať úrokové sadzby. Všetko bude závisieť od prichádzajúcej inflácie. ECB neustále zdôrazňuje, že je vo svojej politike flexibilná – je ochotná rozšíriť kvantitatívne uvoľňovanie v prípade ďalších problémov, čo nevie nikto vylúčiť. Z tohto dôvodu ECB nezačne zvyšovať úrokové sadzby skôr ako o rok a pol. A to je veľmi dlhá doba, za ktorú pokojne môže prísť aj nová ekonomická recesia. Rozhodnutie ECB preto prakticky neznamená nič, iba mierne slabšie euro. A to bol asi aj cieľ ECB – aby euro neostalo nad úrovňou 1,2 amerického dolára za jedno euro."
Nákup dlhopisov sa budúci rok zníži o polovicu
27. 10. 2017
Európska centrálna banka zníži od januára mesačné nákupy dlhopisov zo súčasných 60 miliárd eur na polovicu. Zástupcovia Európskej centrálnej banky na čele s Mariom Draghim to oznámili na včerajšom zasadnutí vo Frankfurte. Nákup dlhopisov bude od januára v zníženom objeme pokračovať ďalších deväť mesiacov.
Program mal za cieľ oživiť infláciu v eurozóne, čo sa podarilo. Deflačné riziko bolo potlačené, centrálna banka tak mohla pristúpiť k zníženiu kvantitatívneho uvoľňovania. Na to banka doteraz vynaložila viac ako dva bilióny eur. Ako horný strop pre celkový objem nákupov považoval trh dosiaľ 2,5 bilióna. Po včerajšom oznámení o pokračovaní odkupu aktív sa celkový kumulatívny objem nákupov zvýši o 270 miliárd eur, čo je viac, ako sa odhadovalo.