Lídri EÚ sa zhodli na krokoch proti vysokým cenám energií
21. 10. 2022
Kolektívne nákupy plynu majú byť podľa lídrov Európskej únie dobrovoľné s výnimkou plnenia 15 percent objemu plynových zásobníkov,
Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie sa dnes nadránom zhodli na opatreniach proti vysokým cenám energií. Po zhruba desaťhodinovom rokovaní to oznámil predseda Európskej rady Charles Michel.
Séria dohodnutých krokov by mala podľa neho znížiť ceny energií, zabezpečiť bezpečnosť dodávok a obmedziť spotrebu. Lídri podporili dobrovoľné spoločné nákupy plynu či mechanizmus cenovej korekcie v prípade mimoriadneho zdraženia. Prípadné zastropovanie ceny plynu, na ktoré majú členské krajiny stále rôzne názory, spojil summit so splnením niekoľkých podmienok.
"Pevne verím, že výsledky tejto dohody pocítime veľmi skoro," vyhlásil Michel po rokovaní. Debata šéfov členských krajín vychádzala z utorkového návrhu Európskej komisie, ktorá s cieľom zmierniť súčasnú energetickú krízu navrhla okrem iného začať spoločné nákupy plynu, vytvoriť mechanizmus núdzového obmedzenia ceny plynu alebo prijať pravidlá solidarity medzi členskými krajinami.
Lídri sa zhodli na podpore všetkých troch bodov a vyzvali komisiu, aby urýchlene prišla s konkrétnymi riešeniami. Kolektívne nákupy plynu majú byť podľa nich dobrovoľné s výnimkou plnenia 15 percent objemu plynových zásobníkov, ktorého sa majú týkať povinne.
Dohodu komplikoval najmä spor o stanovenie maximálnych cien plynu, ktoré požaduje väčšina štátov EÚ, majú však o ňom často rôzne predstavy. Najmä Nemecko potom cenový strop stále odmieta.
Lídri nakoniec jeho prípadné zavedenie podmienili predchádzajúcou analýzou finančných dopadov a tým, že nepovedie k zvýšeniu spotreby plynu. Splnenie týchto a ďalších stanovených podmienok môže podľa odhadov predstaviteľov EÚ jeho uvedenie do praxe výrazne oddialiť.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Stal sa v Česku veľký podvod na finančných poradcoch?
4. 11. 2019
Minuloročný predaj českej spoločnosti Fincentrum, ktorá pôsobí aj na slovenskom trhu, do rúk švajčiarskej skupiny Swiss Life za viac ako miliardu českých korún bol jednou z najväčších udalostí na českom finančno-poradenskom trhu. Teraz sa však zdá, že oslavy boli predčasné.
"Všetko nasvedčuje tomu, že došlo k vážnemu podvodu a celý prípad je predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní," povedal LN minulý týždeň Filip Duchoň, generálny riaditeľ Fincentrum & Swiss Life Select. Predohrou súčasných ťažkostí bol odchod štyroch krajinských riaditeľov Fincentra - v priebehu niekoľkých posledných mesiacov dostali výpoveď René Borovička, Martin Kovář, Josef Bittner a Tomáš Martinovský. Lenže opustiť firmu s nimi sa rozhodlo až 800 poradcov; celkom ich pritom pre Fincentrum v Česku pracovalo asi 1400, ďalších niekoľko stoviek na Slovensku.
Únia vyčlení ďalšie stovky miliónov eur pre Turecko
1. 11. 2019
Európska únia vyčlení ďalších 663 miliónov v rámci financovania, na ktorom sa dohodla s Tureckom v rámci dohody o utečencoch z roku 2016. Oznámila to vo štvrtok Európska komisia (EK), informovala agentúra DPA.
Tieto peniaze budú použité na podporu zdravotníckych a vzdelávacích programov v Turecku, v ktorom v súčasnosti žije najviac utečencov na svete. V krajine sa podľa oficiálnych údajov nachádzajú štyri milióny utečencov vrátane viac než 3,6 milióna Sýrčanov. EÚ v roku 2016 prisľúbila šesť miliárd eur na podporu utečencov v Turecku. Ankara výmenou súhlasila, že zastaví ich prílev do Únie, ktorá je vnútorne hlboko rozdelená, pokiaľ ide o postup v otázke prichádzajúcich žiadateľov o azyl. Turecko však v uplynulých mesiacoch vyzývalo EÚ, aby poskytla viac financií, a sťažovalo sa, že sľúbené peniaze neboli dodané. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan tento mesiac pohrozil, že "otvorí brány" a vpustí utečencov do Únie, po tom, ako EÚ kritizovala tureckú operáciu v severnej Sýrii. V rámci príslušného programu EÚ bolo dosiaľ vyplatených vyše 2,6 miliardy eur, uviedla vo štvrtok EK.
Grécko predčasne splatí menovému fondu časť dlhu
30. 10. 2019
Investori vítajú plán Grécka na predčasné splatenie časti dlhu Medzinárodnému menovému fondu (MMF) vo výške 2,7 miliardy eur ako jeden z najsilnejších znakov jeho zotavenia sa z finančnej krízy.
Očakáva sa, že grécky minister financií Christos Staikouras požiada na najbližšom zasadaní svojich kolegov z eurozóny, aby sa vzdali práva na splatenie pomernej časti dlhu, ak Grécko vráti časť pôžičky od MMF pred termínom splatnosti. Premiér Kyriakos Mitsotakis odhaduje, že tento krok ušetrí Grécku približne 75 miliónov eur ročne. Niektoré z úverov, ktoré fond poskytol krajine počas krízy, majú totiž úrokové sadzby vyššie ako päť percent.
Ropný fond zarobil Nórom rekordné peniaze
28. 10. 2019
Nórsky štátny fond, ktorý investuje príjmy z predaja ropy, k dnešnému dňu spravuje už rekordných desať biliónov nórskych korún (986 miliárd eur). Vyplýva to z jeho dnešného oznámenia. Znamená to, že na každého obyvateľa päťmiliónovej krajiny vrátane detí pripadá v prepočte 179-tisíc eur.
Zásluhu na raste prostriedkov fondu založeného v roku 1996 pre uchovanie ziskov z ťažby ropy aj pre budúce nórske generácie má rast cien globálnych akcií a silné euro a dolár. "Keď sme fond zakladali, nikto si nemyslel, že niekedy bude spravovať desať biliónov korún. Mali sme šťastie, že sme našli ropu," uviedol generálny riaditeľ fondu Yngve Slyngstad. Rekordnú hodnotu prevýšili prostriedky vo fonde uložené prvýkrát dnes o 10:57 SELČ. Fond tak ďaleko prekonal počiatočné očakávania - objem v ňom obsiahnutých prostriedkov teraz podľa agentúry Reuters predstavuje takmer trojnásobok nórskeho ročného hrubého domáceho produktu (HDP).