Ak sa dá nejaká myšlienka realizovať po tom, ako úspešne prešla cez schvaľovaciu mašinériu, potom sa ju vôbec neoplatí realizovať.

Odkladanie vylučuje nudu. Ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

Čím drahšia je realizácia plánu, tým menšia je šanca ho zastaviť - a to aj vtedy, ak dodatočne vyjde najavo, že je nepotrebný.

Ak sa vám zdá, že sa mýlite, tak sa určite mýlite.

To, že ide o život, človek pozná vždy až vtedy, keď už je neskoro.

Predtým, ako sa do čohokoľvek pustíte, zistite si cenu, ktorú za to zaplatíte.

Odkladanie je najvražednejšia forma zamietnutia.

Aj ten najväčší génius nakoniec stroskotá na maličkostiach.

Nikdy sa nedá vedieť, aká hlboká je mláka, až kým do nej nevstúpime.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.