Lídri EÚ sa zhodli na krokoch proti vysokým cenám energií
21. 10. 2022
Kolektívne nákupy plynu majú byť podľa lídrov Európskej únie dobrovoľné s výnimkou plnenia 15 percent objemu plynových zásobníkov,
Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie sa dnes nadránom zhodli na opatreniach proti vysokým cenám energií. Po zhruba desaťhodinovom rokovaní to oznámil predseda Európskej rady Charles Michel.
Séria dohodnutých krokov by mala podľa neho znížiť ceny energií, zabezpečiť bezpečnosť dodávok a obmedziť spotrebu. Lídri podporili dobrovoľné spoločné nákupy plynu či mechanizmus cenovej korekcie v prípade mimoriadneho zdraženia. Prípadné zastropovanie ceny plynu, na ktoré majú členské krajiny stále rôzne názory, spojil summit so splnením niekoľkých podmienok.
"Pevne verím, že výsledky tejto dohody pocítime veľmi skoro," vyhlásil Michel po rokovaní. Debata šéfov členských krajín vychádzala z utorkového návrhu Európskej komisie, ktorá s cieľom zmierniť súčasnú energetickú krízu navrhla okrem iného začať spoločné nákupy plynu, vytvoriť mechanizmus núdzového obmedzenia ceny plynu alebo prijať pravidlá solidarity medzi členskými krajinami.
Lídri sa zhodli na podpore všetkých troch bodov a vyzvali komisiu, aby urýchlene prišla s konkrétnymi riešeniami. Kolektívne nákupy plynu majú byť podľa nich dobrovoľné s výnimkou plnenia 15 percent objemu plynových zásobníkov, ktorého sa majú týkať povinne.
Dohodu komplikoval najmä spor o stanovenie maximálnych cien plynu, ktoré požaduje väčšina štátov EÚ, majú však o ňom často rôzne predstavy. Najmä Nemecko potom cenový strop stále odmieta.
Lídri nakoniec jeho prípadné zavedenie podmienili predchádzajúcou analýzou finančných dopadov a tým, že nepovedie k zvýšeniu spotreby plynu. Splnenie týchto a ďalších stanovených podmienok môže podľa odhadov predstaviteľov EÚ jeho uvedenie do praxe výrazne oddialiť.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Ministrov rozdeľujú klimatické ciele
15. 3. 2010
Dnes budú ministri životného prostredia krajín EÚ diskutovať, ako ďalej v medzinárodných klimatických vyjednávaniach. Konsenzus, pokiaľ ide o možnosť jednostranne sprísniť emisný cieľ z 20 na 30 percent do roku 2020, sa pravdepodobne ani dnes nedosiahne. EÚ takýto krok podmieňuje tým, že obdobné rozhodnutia prijmú aj ostatné vyspelé krajiny sveta.
Myšlienka sprísnenia klimatického cieľa naráža v niektorých krajinách na odpor. Východné členské štáty tvrdia, že EÚ by si mala najskôr vyjasniť metodiku, podľa ktorej bude posudzovať mieru ambicióznosti krokov ostatných krajín. K sprísneniu pravidiel má vlažný postoj aj Taliansko, ktoré patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Taliansko je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vzniku. Fínsko do EÚ vstúpilo pomerne neskoro. Počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe.
Na druhej strane sú štáty, ktoré tvrdia, že sprísnenie cieľa z 20 na 30 percent je v záujme samotnej EÚ a jej ekonomiky. Takýto názor podporuje napríklad Dánsko, ktoré je zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie.
Francúzsko sa nachádza niekde na pomedzí týchto názorov. Sprísnenie cieľa považuje za potrebné, ale malo by sa tak stať až potom, ako sa identifikujú a obmedzia riziká pre európsky priemysel a podnikateľov. Problémom je pre Francúzsko aj konkurenčná výhoda výrobcov z krajín s menej prísnou klimatickou legislatívou.
Diskusie sa pravdepodobne neposunú žiadnym smerom, pokiaľ Európska komisia nepredstaví štúdiu o dôsledkoch cieľa 30 percent na európsku ekonomiku.
Spoločná hospodárska politika
12. 3. 2010
Na posilnenie spoločnej hospodárskej politiky v Európskej únii vyzvali lídri najsilnejších politických skupín v EP. Šéfovia rôznych parlamentných skupín vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom žiadajú lídrov EÚ, aby pri implementovaní novej hospodárskej stratégie Európa 2020 prijali potrebu „incentív a sankcií“.
V Bruseli sa včera stretli diplomatickí zástupcovia členských krajín, aby pripravili kľúčový summit EÚ. Ten sa má konať o dva týždne a vlády sa na ňom budú musieť dohodnúť na konkrétnych cieľoch posilňovania ekonomiky a tvorby pracovných miest. Právo trestať „previnilcov“ však niektoré vlády Bruselu nie sú ochotné dať.
Plán Európa 2020 je nástupcom Lisabonskej agendy. Prevláda názor, že agenda prijatá v roku 2000, a revidovaná v 2005, zlyhala v mnohých oblastiach práve pre nedostatočné monitorovanie a presadzovanie plnenia cieľov.
Parlament v prijatej rezolúcii hovorí tiež o potrebe mechanizmov na zaistenie stability Eura a silnejšom dohľade nad finančnými inštitúciami.
Zdaňovanie bánk
11. 3. 2010
Poslanci vyzvali včera Európsku komisiu, aby preskúmala náklady a výhody zdaňovania finančných transakcií. To by mohlo pomôcť zalátať diery v rozpočtoch a kompenzovať daňových poplatníkov za záchranu bánk.
Parlament na Európsku komisiu nalieha, aby dokončila svoju správu o „inovatívnom financovaní“ ešte pred júnovým summitom skupiny krajín G20.
Svetoví lídri by tak mohli predkladať svoje špecifické návrhy, akým spôsobom by bola daň uvalená a na aké banky by sa vzťahovala. Za opatrenie hlasovalo 536 poslancov, 80 poslancov opatrenie spochybnilo a 33 nehlasovalo.
V júni sa svetoví lídri stretnú v Toronte a očakáva sa od nich, že rozhodnú, akú štruktúru by mala mať globálna daň. Európske inštitúcie sú síce plánu naklonené, zároveň však upozorňujú, že je potrebné ešte veľa treba urobiť tak na globálnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Len tak môže globálna daň dostať tú správnu formu a byť zavedená v správnom čase. Parlamentné kruhy zároveň upozorňujú, že táto iniciatíva je len v skorom zárodočnom štádiu.
Aj Európska komisia uviedla, že na svojej správe o „inovatívnom financovaní“ síce pracuje, no na diskusie o legislatívnom návrhu je príliš skoro.
Účtovné pravidlá v malých podnikoch
11. 3. 2010
Európska únia chce znížiť administratívnu záťaž a plánuje malé podniky oslobodiť od zostavovania ročných účtovných uzávierok. Podnikateľské organizácie sa však búria. Obávajú sa, že sa tak naruší vnútorný trh a byrokracia sa neobmedzí.
Návrh, ktorý by národným vládam umožnil vyňať drobné podniky z účtovných pravidiel včera schválil Európsky parlament. Implementácia návrhu zostala na individuálnom rozhodnutí členských štátov.
Parlament informuje, že výnimka by sa vzťahovala na miestne podniky s menej ako desiatimi zamestnancami. Takéto firmy sa zväčša koncentrujú na domáci trh a do cezhraničných vzťahov nevstupujú.
Viaceré členské štáty však už vtedy, keď návrh predložila Európska komisia, vyjadrili pochybnosti, či by táto výnimka príliš nezasahovala do národných zákonov o podnikaní. Zástupcovia podnikateľských organizácií na čele s UEAPME okrem toho tvrdia, že ide o krok späť pri budovaní vnútorného trhu.
Nejednotne sa k záležitosti stavajú aj samotní podnikatelia. Zatiaľ čo UEAPME je zásadne proti, Európska aliancia malých podnikov (ESBA) rozhodnutie uvítala. Ide podľa nej o prvú skutočnú snahu EÚ špecificky zameranú na blaho mikropodnikov. Podľa prezidentky ESBA obmedzenie administratívnej záťaže pomôže podnikom prežiť krízu. ESBA vyzýva Radu, aby nasledovala kroky Komisie a Parlamentu a naplnila svoj sľub, že obmedzí administratívne prekážky.