Inflácia v EÚ by mala dosiahnuť vrchol už čoskoro
12. 1. 2023
Ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe by mali v roku 2023 rásť približne o 0,5 percenta a v roku 2024 o 3,3 percenta.
Inflácia v krajinách Európskej únie EÚ by mala dosiahnuť vrchol v prvom štvrťroku 2023. Následne by mali napäté podmienky na trhu práce, fiškálne prevody a vyššie ceny energií a potravín v rokoch 2023 až 2024 udržať infláciu mimo cieľového rozpätia. Vo štvrtok o tom informovala hovorkyňa banky UniCredit Zuzana Ďuďáková na základe vyjadrení ekonómov banky UniCredit. "Oživenie nastane pravdepodobne od druhého polroka 2023, ak sa zotaví aj hospodárstvo eurozóny. V prvej polovici roka 2023 nastane mierna a, dúfajme, krátka recesia," uviedol hlavný ekonóm pre strednú a východnú Európu Dan Bucsa počas seminára na fóre The Euromoney CEE Forum 2023 vo Viedni. Dodal, že ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe porastú v roku 2023 približne o 0,5 percenta a v roku 2024 o 3,3 percenta. "Krajiny západného Balkánu môžu zaostávať za oživením EÚ a SVE z dôvodu horšieho prístupu k trhu a eurofondom," vyjadril sa Bucsa.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Najsilnejšiu zbraň proti Kataláncom drží v rukách ECB
23. 10. 2017
Spomínate si ešte na grécku revolúciu z leta 2015? Gréci si v referende odhlasovali, že nechcú ďalšie úsporné opatrenia. To ich dostalo mimo záchranný program, ktorým bol podmienkou, aby ECB dodávala gréckym bankám eurá. ECB následne zatvorila kohútiky eur pre grécke banky tým neostalo nič iné len zatvoriť pobočky a vypnúť bankomaty.
Gréci nakoniec nemali tie gule zaviesť vlastnú menu a tak pod tlakom, ktorý priniesli nemožnosť ľudí dostať sa k úsporám a paralyzovaná ekonomika, kapitulovali. Dnes rieši Európa dôsledky ďalšieho referenda, katalánskeho. Hoci to na prvý pohľad nie je zrejmé, tak medzi týmito dvoma referendami existujú paralely. A to ohľadom toho, že pokiaľ by boli ich výsledky implementované do praxe, tak by to znamenalo pre Grécko či Katalánsko vystúpenie z eurozóny. Pokiaľ by situácia zašla tak ďaleko, že by Katalánsko vyhlásilo nezávislosť a nebola by to len symbolická vec, ale začali by veci spravovať po svojom, tak by ECB nemala dôvod (a zrejme ani právo) dodávať bankám v Katalánsku eurá. A tie by následne boli nútené podobne ako v Grécku pred dvoma rokmi zatvoriť. Katalánsko by sa následne muselo rozhodnúť, či zavedie vlastnú menu, alebo či bude rešpektovať vládu v Madride a ECB mu ako súčasti Španielska bude dodávať eurá. Vzhľadom na to, že podpora nezávislosti nie je v regióne jednoznačná, tak by to bola zrejme druhá možnosť. Vlastná mena bola silným sústom aj pre Grécko, kde bola podpora zrušenia konsolidačných opatrení jednoznačnejšia, ako je v Katalánsku podpora nezávislosti. Čiže pokiaľ by sa situácia vyeskalovala, tak najsilnejšiu zbraň nedržia v ruke politici, ale ECB.
Česká koruna rastie. Je najsilnejšia za posledné štyri roky
18. 10. 2017
Koruna dnes voči euru ďalej mierne posilnila a počas dňa otestovala ďalšiu najsilnejšiu hodnotu od začatia intervencií Českej národnej banky v novembri 2013.
Popoludní posilnila až na 25,71 koruny za euro, okolo 17:00 bola ale oproti pondelku už len o halier silnejšia na 25,77 koruny. Voči doláru česká mena oslabila o osem halierov na 21,93 koruny. Vyplýva to z údajov servera Patria Online. Kurz koruny sa podľa Jany Steckerovej z Komerčnej banky už pomaly začína pripravovať na zasadnutie Českej centrálnej banky, ktoré bude 2. novembra. "Na ňom ČNB podľa nášho názoru zvýši sadzby o 25 percentuálnych bodov, a dodá tak korune impulz pre ďalšie posilňovanie," uviedla. Korune dáva výhodu značný rast českých, zvlášť krátkych, výnosov v konfrontácii s poklesom tých nemeckých, čo sa môže premietať do ďalších postupných ziskov, myslí si Tomáš Vlk z Patria Finance.
Sulík podal podnet Európskemu úradu na boj proti podvodom
16. 10. 2017
Šéf liberálov Richard Sulík tvrdí, že kauza okolo euforondov na ministerstve školstva je kvalifikovaná ako zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev v súbehu s obzvlášť závažným zločinom subvenčného podvodu.
Sulík v apríli 2015 podal podnet Európskemu úradu na boj proti podvodom (OLAF) vo veci rozkrádania eurofondov určených na vzdelávanie nezamestnaných občanov. Projekt pod názvom „Ďalšie vzdelávanie a poradenstvo pre dospelých ako nástroj uplatniteľnosti na trhu práce“ realizoval Národný ústav celoživotného vzdelávania. „Vyžiadal som si informácie od špeciálnej prokuratúry, a dozvedel som sa, že polícia koncom mája tohto roka začala v tejto miliónovej kauze trestné stíhanie. Ministerstvu školstva mala realizáciou projektu vzniknúť škoda za vyše 12 miliónov eur,“ povedal Sulík. Dodal, že drvivú väčšinu z týchto zdrojov, konkrétne 85 percent, mala preplatiť Slovensku Európska únia. Podľa Sulíka síce trestné stíhanie nebolo začaté na základe podnetu od OLAF, ale tento európsky úrad poskytol svoje poznatky z vlastného vyšetrovania slovenským orgánom činným v trestnom konaní.
Na rozpočet Únie bude dohliadať európska prokuratúra
12. 10. 2017
Európska komisia (EK) privítala postoj Rady EÚ pre vnútorné záležitosti a spravodlivosť, ktorá na svojom dnešnom zasadnutí v Luxemburgu súhlasila s vytvorením Európskej prokuratúry (EPPO).
Exekutíva EÚ zdôraznila, že zriadením EPPO sa zásadne zmenia pravidlá hry. Mnohé prípady trestnej činnosti zamerané proti rozpočtu EÚ sú nadnárodné, preto je podľa stanoviska eurokomisie nevyhnutná inštitúcia, ktorá je schopná nielen vyšetrovať, ale tieto činy aj trestne stíhať bez ohľadu na hranice. "Presne toto bude úlohou budúcej prokuratúry. Páchatelia trestnej činnosti sa dostanú rýchlejšie pred súd a podarí sa ochrániť viac peňazí európskych daňových poplatníkov," uviedli Jourová a Oettinger, ktorí ocenili, že túto myšlienku v rámci mechanizmu posilnenej spolupráce podporilo 20 členských štátov EÚ. Obaja komisári vyjadrili presvedčenie, že ďalšie krajiny EÚ sa do EPPO čoskoro zapoja.