Inflácia v EÚ by mala dosiahnuť vrchol už čoskoro
12. 1. 2023
Ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe by mali v roku 2023 rásť približne o 0,5 percenta a v roku 2024 o 3,3 percenta.
Inflácia v krajinách Európskej únie EÚ by mala dosiahnuť vrchol v prvom štvrťroku 2023. Následne by mali napäté podmienky na trhu práce, fiškálne prevody a vyššie ceny energií a potravín v rokoch 2023 až 2024 udržať infláciu mimo cieľového rozpätia. Vo štvrtok o tom informovala hovorkyňa banky UniCredit Zuzana Ďuďáková na základe vyjadrení ekonómov banky UniCredit. "Oživenie nastane pravdepodobne od druhého polroka 2023, ak sa zotaví aj hospodárstvo eurozóny. V prvej polovici roka 2023 nastane mierna a, dúfajme, krátka recesia," uviedol hlavný ekonóm pre strednú a východnú Európu Dan Bucsa počas seminára na fóre The Euromoney CEE Forum 2023 vo Viedni. Dodal, že ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe porastú v roku 2023 približne o 0,5 percenta a v roku 2024 o 3,3 percenta. "Krajiny západného Balkánu môžu zaostávať za oživením EÚ a SVE z dôvodu horšieho prístupu k trhu a eurofondom," vyjadril sa Bucsa.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
EÚ bojuje s Ruskom o lojálnosť východoeurópskych štátov
11. 2. 2009
Rusko a Európska únia si konkurujú v pomoci krajinám vo východnej Európe. Výška pomoci rozhoduje o tom, do ktorej rodiny budú patriť východoeurópske národy.
Predseda
Rakúskej federálnej hospodárskej komory je presvedčený, že EÚ musí štvornásobne
zvýšiť finančnú pomoc pre východoeurópske krajiny, aby vyrovanala dlhodobý
vplyv Ruska v týchto regiónoch.
Spoluprácu a solidaritu medzi národmi označil za kľúčovú požiadavku
stability východnej Európy.
Okrem zvýšenia finančnej pomoci navrhovaný balíček pomoci
obsahuje aj ďalšie opatrenia:
- Fondy by sa mali využívať na vytváranie finančných
záchranných balíkov a plánov hospodárskej obnovy.
- Štrukturálne fondy EÚ by mali dočasne zvýšiť mieru
spolufinancovania projektov z terajšieho maxima 80 percent na 100 percent v
prípade, ak sa projekty zameriavajú na infraštruktúru a daná členská krajina má
rozpočtový problém s ich financovaním.
- Európska centrálna banka by mala pokračovať v znižovaní
úrokovej sadzby.
- Európska investičná banka by mala zvýšiť objem
prostriedkov pre pôžičky malým a stredným firmám vo východnej Európe a
stimulovať tak investície v tomto regióne.
Na spoluprácu vyzval európske krajiny aj zástupca Poľska.
Európska digitálna knižnica Europeana
10. 2. 2009
Ministerstvo kultúry sa v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti zameria aj na modernizáciu a digitalizáciu fondových a pamäťových inštitúcií.
Hlavným cieľom opatrení je zachovanie a digitalizácia
kultúrneho dedičstva a podpora výskumu a vývoja v oblasti kultúry.
Digitalizovaný obsah sa stane súčasťou fondu Európskej digitálnej knižnice
Europeana.
OECD vyradila Slovensko zo zoznamu tzv. klasifikovaných krajín
10. 2. 2009
Podľa najnovšieho hodnotenia OECD Slovensko dosiahlo pri meraní rizika splácania úverov pre zahraničných obchodných partnerov rating "0". Vďaka tomu nie je viac v zozname tzv. klasifikovaných krajín. Slovensko dosiahlo maximálnu úroveň ratingu.
Krajiny
dostávajú pri hodnotení rating od 1 do 7, pričom platí, že čím nižšia hodnota,
tým menšie riziko. Z 32 hodnotených krajín je Slovenskou jedinou krajinou,
ktorá si polepšila.
Podľa generálneho sekretára OECD napriek zníženiu odhadu
rastu Slovensko bude jednou z mála krajín, ktorých ekonomika zaznamená
pozitívnu hodnotu rastu napriek prebiehajúcej kríze.
EÚ žiada revízia mobilných poplatkov
9. 2. 2009
Európska komisia chce požiadať národných regulátorov telekomunikácií, aby obmedzili výšku poplatkov za posielanie textových správ a ukončenie hovorov medzi konkurenčnými mobilnými sieťami.
Očakáva, že
oklieštenie zisku za bezdrôtové služby prinúti mobilné telekomunikačné
spoločnosti investovať viac do optických sietí.
Brusel sa chce týmito
skutočnosťami zaoberať v apríli alebo v máji. Malo by ísť o širšiu revíziu súčasného systému vzájomného
spoplatňovania služieb konkurenčnými mobilnými operátormi.
Hoci stanovisko Komisie bude mať pravdepodobne iba charakter
odporúčania, pôjde o silné politické gesto a impulz.
Mobilní operátori sa bráni a tvrdia, že drastické zníženie
poplatkov za ukončenie hovoru môže naopak služby zdražieť.
Brusel je presvedčený, že zníženie ukončovacích poplatkov
bude stimulom, aby mobilní operátori viac investovali do tzv. sietí ďalšej generácie (NGN), ktoré
umožnia poskytovať kvalitné vysokorýchlostné dátové služby, ako i celú paletu
ďalších služieb, ako sú napríklad sofistikovaná tele-práca, či digitálne
internetové TV vysielanie.