Inflácia v EÚ by mala dosiahnuť vrchol už čoskoro
12. 1. 2023
Ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe by mali v roku 2023 rásť približne o 0,5 percenta a v roku 2024 o 3,3 percenta.
Inflácia v krajinách Európskej únie EÚ by mala dosiahnuť vrchol v prvom štvrťroku 2023. Následne by mali napäté podmienky na trhu práce, fiškálne prevody a vyššie ceny energií a potravín v rokoch 2023 až 2024 udržať infláciu mimo cieľového rozpätia. Vo štvrtok o tom informovala hovorkyňa banky UniCredit Zuzana Ďuďáková na základe vyjadrení ekonómov banky UniCredit. "Oživenie nastane pravdepodobne od druhého polroka 2023, ak sa zotaví aj hospodárstvo eurozóny. V prvej polovici roka 2023 nastane mierna a, dúfajme, krátka recesia," uviedol hlavný ekonóm pre strednú a východnú Európu Dan Bucsa počas seminára na fóre The Euromoney CEE Forum 2023 vo Viedni. Dodal, že ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe porastú v roku 2023 približne o 0,5 percenta a v roku 2024 o 3,3 percenta. "Krajiny západného Balkánu môžu zaostávať za oživením EÚ a SVE z dôvodu horšieho prístupu k trhu a eurofondom," vyjadril sa Bucsa.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Reforma dohľadu nad finančným trhom
22. 6. 2009
Reforma by mala v priebehu budúceho roku vstúpiť do platnosti. Dohodli sa na tom lídri členských štátov únie na summite v Bruseli. Obrovských investícií do vysoko rizikových produktov by sa mali do budúcnosti finančné inštitúcie vyvarovať.
Základom návrhu komisie je vytvorenie dvoch
celoeurópskych orgánov, ktoré by mali zlepšiť reguláciu a sledovanie finančných
trov v únii. Významný bude predovšetkých Eurpean Systemic Risk Council, ktorý
by mali tvoriť centrálni bankári jednotlivých členských štátov a národní regulátori.
Úlohou tohto orgánu bude predovšetkým monitorovať situáciu a varovať úniu pred
prípadnými rizikami na celom finančnom trhu.
Švédsko chce inšpirovať krajiny EÚ k zdravému stravovaniu
22. 6. 2009
Dôvodom nie sú len obavy zo zhoršovania zdravotného stavu, ale aj obavy z tvorby emisií CO2.
Medzi environmentálne rizikové potraviny patrí nielen mäso ale napríklad aj ryža.
Mäso - jahňacina,
hovädzina, bravčovina a hydina - patrí k potravinej skupine, ktorá má najväčšie
dôsledky pre životné prostredie. Keďže
jeho konzumácia za posledných 10 rokov narástla, k čomu prispelo aj zvyšovanie
životnej úrovne a preberanie západných stravovacích návykov v krajinách ako
Čína a India, Švédsko konzumentom odporúča, aby sa správali ekologicky.
Mäso by sa malo jesť
menej často a v menších porciách, alebo vymeniť jedno alebo dve mäsité jedná za
týždeň vegetariánskym pokrmom.
Voľba zdravých pokrmov môže až na niekoľko výnimiek, tiež kráčať ruka v ruke s voľbami, ktoré sú
dobré pre životné prostredie. Švédska správa
odporúča jesť najmä sezónne ovocie, ktoré sa vyprodukuje v regióne
spotrebiteľa. Pre zdravie a klímu je
vhodná tiež konzumácia zeleniny.
Ku skupine environmentálne rizikových potravín patria tiež
fľaškové nápoje, sóda, olivový olej a ryža. Ryža do skupiny environmentálne
rizikových potravín patrí tiež pre tvorbu metánu počas jej pestovania.
Švédske úrady sú prvé v EÚ, ktoré vydali odporúčania takéhoto
druhu. Krajina chce svoje odporúčania
šíriť aj do ostatných členských krajín a očakáva spätnú väzbu, reakcie a
diskusiu.
V správe Švédska sa konštatuje, že spotrebitelia pri
nakupovaní potravín robia dôležité
environmentálne rozhodnutia, preto
potrebujú zdravý základ pre svoje rozhodnutia. Produkcia pokrmov sa pod emisie
švédskych spotrebiteľov podpisuje
rovnou štvrtinou. K ďalším škodlivým dôsledkom pre životné prostredie
prispieva, ak sa napríklad používajú pesticídy.
Spoločensky zodpovedné podnikanie (CSR)
19. 6. 2009
Princípy spoločensky zodpovedného podnikania by nemali uplatňovať len veľké korporácie ale aj stredné a malé firmy. Kríza nebude trvať večne a zodpovedne podnikať treba aj počas hospodárskeho poklesu.
Mnohé MSP tieto princípy dodržiavajú dlhé
roky. Existujú dokonca také, ktoré si to ani neuvedomujú, pretože nevedia čo
CSR predstavuje, iné zase nevedie, do akých oblastí môžu tieto princípy
aplikovať.
Dlhodobý prínos spoločensky
zodpovedného podnikania môže mať rôzne podoby:
- zvýšenie profitu, zniženie výdavkov
- konkurenčné výhody
- podpora inovácií
- lojalita zákazníkov,
- posilnenie dôveryhodnosti značky
- rozvoj krízového manažmentu
- vyššia produktivita a väčšia lojalita
zamestnancov.
Možno predpokladať, že vplyvom finančnej krízy dôjde v krátkom čase k posilneniu
programov posilňujúcich podnikovú zodpovednosť, transparentnosť produktov,
kontrolu investícií a zodpovedné správanie na trhu.
Len veľmi málo firiem na
Slovensku o svojich aktivitách informuje. Je potrebné, aby hovorili aj o
negatívnych veciach - napríklad koľko ľudí bolo nespokojných so službami. Firmy
sa nemôžu tváriť, že sú len dobré.
Pre publikovanie pozitívnych informácií o firmách je najčastejšou
prekážkou strach zo skrytej reklamy,
ktorý spôsobujú najmä nezrovnalosti vo výklade legislatívy. Odborníci však tvrdia, že naša legislatíva nebráni publikovaniu
informácií o spoločensky zodpovednom podnikaní, pretože nejde o reklamu. Poukazujú na to, že úlohou médií je aj
kultivovať, a tú si nesplnia pokiaľ budú prinášať len negatívne spravodajstvo.
Dohoda o predĺžení rodičovskej dovolenky
19. 6. 2009
Dĺžka rodičovskej dovolenky nebude ovplyvnená druhom pracovnej zmluvy. Novú rámcovú dohodu o predĺžení rodičovskej dovolenky z troch na štyri mesiace podpísali sociálni partneri ETUC, BUSINESSEUROPE, CEEP a UEAPME za prítomnosti komisára pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti – Vladimíra Špidlu.
Dovolenka sa každému
rodičovi predĺži z troch na štyri mesiace, pričom jeden z mesiacov nebude možné
preniesť na druhého rodiča. Dohoda sa vzťahuje na všetkých zamestnancov bez
rozdielu pohlavia či druhu pracovnej zmluvy (pracovný pomer na dobu určitú, na
kratší pracovný čas a pod.).
Rodičovskú dovolenku
podľa nových pravidiel sú oprávnení čerpať aj rodičia, ktorí si dieťa
adoptovali.
Úlohou Komisie je teraz
preskúmať ustanovenia dohody. Komisia do leta Rade navrhne, aby sa uvedená
dohoda vykonávala prostredníctvom smernice podľa ustanovení zmluvy týkajúcich
sa sociálneho dialógu. Smernicu musí rada
prijať kvalifikovanou väčšinou.