Inflácia v EÚ by mala dosiahnuť vrchol už čoskoro
12. 1. 2023
Ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe by mali v roku 2023 rásť približne o 0,5 percenta a v roku 2024 o 3,3 percenta.
Inflácia v krajinách Európskej únie EÚ by mala dosiahnuť vrchol v prvom štvrťroku 2023. Následne by mali napäté podmienky na trhu práce, fiškálne prevody a vyššie ceny energií a potravín v rokoch 2023 až 2024 udržať infláciu mimo cieľového rozpätia. Vo štvrtok o tom informovala hovorkyňa banky UniCredit Zuzana Ďuďáková na základe vyjadrení ekonómov banky UniCredit. "Oživenie nastane pravdepodobne od druhého polroka 2023, ak sa zotaví aj hospodárstvo eurozóny. V prvej polovici roka 2023 nastane mierna a, dúfajme, krátka recesia," uviedol hlavný ekonóm pre strednú a východnú Európu Dan Bucsa počas seminára na fóre The Euromoney CEE Forum 2023 vo Viedni. Dodal, že ekonomiky v EÚ a v strednej a východnej Európe porastú v roku 2023 približne o 0,5 percenta a v roku 2024 o 3,3 percenta. "Krajiny západného Balkánu môžu zaostávať za oživením EÚ a SVE z dôvodu horšieho prístupu k trhu a eurofondom," vyjadril sa Bucsa.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
EÚ chce investovať do vysokorýchlostného internetu
31. 3. 2010
Stratégia EÚ zameraná na pripojenie viac ľudí k vysokorýchlostnému internetu je však podľa slov jedného z odborníkov z Európskeho združenia satelitných operátorov (ESOA) „mierne vzdialená realite“. V interview pre EurActiv vyhlásil, že ak sa krajiny budú sústreďovať len na rýchlosť internetu, stratia finančné prostriedky.
Komisia priamo povedala, že chce, aby 50 % jej územia malo do roku 2013 internet v rýchlosti 30 MB za sekundu a 100 MB za sekundu do roku 2020. Jedná sa o odpoveď Európskej únie na tlak zo strany konkurencie z východu, keďže Ázia má dominantné internetové spojenie. EÚ preto chce investovať viac do tejto oblasti, aby s nimi dokázala udržať krok. Pokrytie internetu v EÚ má 28 zo 100 obyvateľov, čo je približne polovica pokrytia v Ázii.
Najlepšie pokrytie v EÚ podľa stránky Internet World Stats majú Švédsko, Holandsko, Dánsko, Fínsko a Luxembursko.
Dlhodobým argumentom proti satelitom bola skutočnosť, že sú pomalšie. Podľa experta je však v EÚ miesto pre miešanie rozličných technológií. História ukázala, že fixovanie na rýchlosť pomocou optických sietí verejné úrady môže pripraviť o cenné zdroje, ktoré by sa lepšie mohli využiť na iných miestach. Expert uvádza príklad talianskej dediny, ktorá minula 40 tisíc eur na postavenie desiatich telekomunikačných stĺpov, aby zlepšila silu signálu. Vylepšené služby pritom prilákali len 150 nových užívateľov, čo znamená, že reálne náklady na osobu boli 270 eur.
Otázkou je aké sú to služby, ktoré si vyžiadajú rýchlosť 100 MB za sekundu? ESOA je jedným z lobistov, ktorí sa usilujú získať si kúsok spektra určeného na prechod vysielačov z analógových na digitálne frekvencie, teda takzvané „digitálne dividendy“.
Expert hovorí, že rovinaté oblasti sú vhodnejšie na WiFi či Wimax, zatiaľ čo satelity sú lepšie pre hornaté oblasti. Vo všeobecnosti sa však zdá, že pozemný širokopásmový internet je oproti satelitnému spojeniu lacnejší.
Podľa čísiel Komisie v roku 2008 priemerné mesačné predplatné kleslo na 37 eur v porovnaní s rokom 2007, kedy bolo predplatné 52 eur na mesiac. Anténa a dobrý modem stoja v závislosti od kvality zasa 250 až 500 eur. Môžu však ísť aj tam, kde iní nie.
Zdá sa, že toto si uvedomila aj Obamova administratíva, ktorá vyčlenila dotácie vo výške 100 miliónov dolárov na satelitné služby.
Projekty EÚ, ktoré skúmajú úžitkovú hodnotu satelitov tiež potvrdili, že kapacitu pozemných sietí je možné ušetriť tým, že sa využijú výhody satelitnej technológie. V súčasnosti Komisia skúma svoje možnosti pri zavádzaní pokrytia širokopásmovým internetom na celom územím a v tejto súvislosti tvrdí, že podporuje technologicky neutrálne riešenie.
EK viedla neformálne diskusie s predstaviteľmi satelitných operátorov o možnostiach poskytnutia spojenia nad 30 MB za sekundu v budúcnosti. Prínosy satelitných technológií budú v budúcnosti určované trhovými silami, regulované Regulačným rámcom pre eKomunikácie a pravidlami hospodárskej súťaže EÚ.
Dohoda o stratégii Európa 2020 sa odkladá
30. 3. 2010
Lídri EÚ na piatkovom summite schválili len tri z piatich cieľov navrhovanej stratégie Európa 2020. Dohodnúť sa nedokázali na výsledkoch, ktoré majú členské štáty do roku 2020 dosiahnuť v oblasti vzdelávania a obmedzovania chudoby.
Lídri členských krajín spochybnili, či má EÚ zákonné právo určovať ciele v oblasti vzdelávania a chudoby a mohli sa dohodnúť len na všeobecnom význame rozvíjania školstva a boja proti sociálnemu vylúčeniu. O možnostiach merania pokroku a kvantifikovaní týchto cieľov budú európski lídri diskutovať na najbližšom júnovom summite.
Lídri schválili cieľ týkajúci sa návrhu v roku 2020 dosiahnuť investície do vedy a výskumu na úrovni 3 % HDP a to aj napriek protestom ministrov financií. Komisia však prisľúbila, že sa pokúsi vyvinúť sofistikovanejší indikátor vyhľadávania inovácií.
Nemecko svoje výhrady, najmä pokiaľ ide o oblasť vzdelávania, predložilo ešte pred začiatkom summitu. Obáva sa toho, že stanovené ciele by mohli zasiahnuť do federálnych kompetencií. Iná skupina členských štátov naopak vyzvala k úplnému vyňatiu cieľov v oblasti chudoby. Odôvodnili to tým, že EÚ prestupuje svoje kompetencie a výsledky tejto vízie je len veľmi ťažké odmerať. Padol a j návrh, že základným nástrojom pre boj proti sociálnemu vylúčeniu by mala byť tvorba pracovných miest. Nový text týkajúci sa exklúzie by v najbližších týždňoch mali zverejniť francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Slovenský premiér Robert Fico je voči úspechom stratégie skeptický. Zdôraznil, že súhlasí s obsahom cieľov, to s čím nesúhlasí, je ich kvantifikovanie. Myslí si, že nebolo správne najskôr postaviť ciele Európskej únie bez toho, aby sa poznali možnosti členských štátov. Najprv sa malo intenzívne komunikovať a potom postaviť reálne ciele Európskej únie.
EÚ chce stabilizovať vzťahy so Spojenými štátmi
30. 3. 2010
Európska únia v snahe znovu stabilizovať vzťahy so Spojenými štátmi navrhuje posunúť transatlantické vzťahy za tradičný atlanticizmus na úroveň, kde bude spolupráca orientovaná na výsledky a vedená strategickými prioritami.
Počas Bruselského fóra, ktoré usporiadal German Marshall Fund predstavili predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a stály prezident Európskej rady svoju víziu toho, ako opätovne oživiť vzťahy medzi EÚ a Spojenými štátmi. Barroso zdôraznil, že v meniacom sa svete sa musí toto partnerstvo prispôsobiť novým skutočnostiam ak má prekvitať.
Vo svete nových hrozieb a výziev Barroso podčiarkol potrebu dynamickejšieho partnerstva, ktoré by sa sústredilo viac na vonkajší svet a zapájalo viac tretích strán, vrátane Číny, Indie a Brazílie. Podľa jeho slov treba stavať na tom, čo sa nám už podarilo dosiahnuť a kombinovať našu snahu o reformu architektúry medzinárodnej spolupráce tým, že budeme spolupracovať na utišovaní klimatických zmien, dosahovať väčšiu energetickú bezpečnosť a vytvárať spoločnú transatlantickú oblasť bezpečnosti.
Barrosove slová podčiarkol Van Rompuy a publiku, kde sedelo mnoho amerických predstaviteľov, povedal, že Spojené štáty a EÚ by mali hľadať spolu odpovede na staré a nové formy globálnej neistoty, a do tohto úsilia zapojiť aj ostatných. Takto vníma spoločný príbeh EÚ a Spojených štátov prezident Európskej rady.
Za prvý rok úradovania Barracka Obamu euro- atlantické vzťahy zaznamenali prinajlepšom zmiešané výsledky, a rozhodne sklamali nádeje, ktoré EÚ sprevádzali po výsledku prezidentských volieb v roku 2008.
Pôvodný entuziazmus ohľadne euro- amerického partnerstva podľa analytičky German Marshall Fund Constanze Stelzenmüller, zhatili pôvodný entuziazmus nie jedna, ale viacero prekážok. Ako príklad analytička uviedla neochotu EÚ ujať sa väzňov prepustených z Guantanama či odolnosť voči Obamovmu návrhu zaviesť vo väčšom množstve keynesiánske opatrenia v boji s finančnou krízou.
Dodala, že na americkú žiadosť o vyšší počet vojakov v Afganistane bolo odpoveďou niekoľkomesačné ticho a situácii nepomohlo ani keď Parlament zamietol dohodu o výmene citlivých bankových údajov medzi oboma stranami.
Európsku úniu na druhej strane frustrovalo najmä to, ako ju Spojené štáty obišli pri uzatváraní dohody na Kodaňskom klimatickom summite, ako ich hlas ignoroval Washington keď jednostranne vyhlásil reformu amerického bankového systému a tým zmaril diskusiu G20 o tejto otázke či keď Obama oznámil, že sa nezúčastní májového summitu EÚ – USA.
Podľa Van Rompuya však nemožno brať každú nezhodu ako rozklad vzťahov, naopak, rozdielne názory dokazujú hĺbku transatlantických vzťahov.
Kým prvá Barrosova komisia sa posledných päť rokov zameriavala najmä na konsolidáciu rozšírenej Európskej únie a konečnú ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, nová Barrosova komisia sa zasa chce zamerať na vytvorenie agendy pre globálnu Európu, a to sa bez Spojených štátov nepodarí.
Význam vzťahov v budúcnosti bude daný nie historickými hodnotami alebo záujmami, ale vôľou Európy prispôsobiť sa tejto novej globálnej realite a niesť bremeno spolu s a s ostatnými.
Barroso a Van Rompuy podľa všetkého toto vyhlásenie vypočuli a sú pripravení naštartovať konštruktívnejšie partnerstvo, ktoré si má lepšie poradiť s výzvami 21. storočia: klimatickými zmenami, kybernetickým zločinom, jadrovým odzbrojovaním či terorizmom.
Európski lídri sa dohodli na mechanizme pomoci Grécku
28. 3. 2010
Na koordinovanej podpore Grécku sa dohodli európski lídri. Nemci presadili, že tento mechanizmus bude využitý len ako poslednú možnosť a Medzinárodný menový fond prispeje tretinou z celkového balíka.
Na mechanizme sa najskôr dohodli nemecká kancelárka Angela Merkelová s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozy. Následne im podporu potvrdili aj ostatní lídri členských krajín eurozóny na mimoriadnom summite krajín menovej únie. Konkrétnu cifru pomoci však uviesť odmietli.
Diplomatické zdroje hovoria o sume približne 22 miliárd eur.
Pre hrozbu bankrotu členskej krajiny eurozóny sa lídri snažili nájsť kompromisy, pretože panovali medzi nimi protichodné stanoviská. Merkelová, ktorú čakajú v máji regionálne voľby sa snažila zabrániť tomu, aby jej daňoví poplatníci museli platiť za grécku nedisciplinovanosť. V prieskumoch verejnej mienky sa Nemci vyjadrovali zásadne proti poskytovaniu akejkoľvek formy pomoci.
Väčšina krajín eurozóny a Európska komisia na druhej strane trvali na tom, že blok potrebuje dokázať, že je schopný riešiť svoje problémy. Obrátiť sa na Medzinárodný menový fond so žiadosťou o podporu pri riešení vnútorných záležitostí väčšina krajín považuje za spôsob ako poškodiť imidž bloku.
Kompromis je nakoniec taký, že eurozóna s podporou MMF pomôže, no väčšina balíka bude pochádzať z menovej únie. Štáty s eurom prispejú do balíka dve tretiny, zvyšnú tretinu priplatí MMF.