Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Brusel dá na boj s koronavírusom 232 miliónov eur
26. 2. 2020
Nový balík finančnej pomoci podporí Svetovú zdravotnícku organizáciu a pomôže aj krajinám so slabšími zdravotnými systémami.
Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že v súvislosti s chorobou COVID-19, ktorá je spôsobovaná vírusom SARS-CoV-2, nepretržite pracuje v prospech podpory členských štátov EÚ a na posilnení medzinárodného úsilia zameraného na spomalenie šírenia COVID-19. Komisia v tejto súvislosti oznámila vyčlenenie nového balíka pomoci v hodnote 232 miliónov eur. "S pribúdajúcimi prípadmi sa verejné zdravie pre nás stáva prioritou číslo jedna," uviedla v správe pre médiá predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. A dodala, že medzinárodné spoločenstvo musí spolupracovať bez ohľadu na to, či zvyšuje pripravenosť na epidémiu v Európe, Číne alebo inde v svete. "Európa je tu, aby zohrávala vedúcu úlohu," odkázala šéfka exekutívy EÚ.
Poisťovňa Uniqa spojí svoje rakúske dcérske spoločnosti
24. 2. 2020
Poisťovňa Uniqa zjednodušuje koncernovú štruktúru a spojí svoje dve rakúske dcérske spoločnosti. Uniqa International (UI) a Uniqa Österreich Versicherungen (UAT) sa spoja, holdingová spoločnosť Uniqa Insurance Group (UIG) zostane nateraz samostatná.
Koncern v novembri oznámil, že zvažuje spojenie všetkých troch spoločností, tento nápad medzičasom zamietol. Podľa schváleného plánu sa UAT zaradí do štruktúry UI, ak v priebehu tohto roka poisťovňa získa všetky nevyhnutné úradné povolenia. Holding UIG niektoré svoje funkcie a podiely prevedie na UAT, najmä však interné služby. Zaisťovacia činnosť sa má presunúť sčasti do UAT a prípadne aj švajčiarskej dcéry Uniqa Re. Koncern chce s pomocou reštrukturalizácie zjednodušiť svoju štruktúru a zredukovať manažment. Podľa jeho vyhlásenia ide o najrýchlejší, najrozumnejší a najhospodárnejší spôsob.
Slovensko bojuje o miliardy, šance sú malé
21. 2. 2020
Vyjednávania o veľkých peniazoch. To je motív mimoriadneho rozpočtového samitu lídrov EÚ, ktorý odštartoval v Bruseli. Situácia je napätá, viacero krajín vrátane Slovenska je nespokojných s tým, čo majú v rokoch 2021 až 2027 dostať.
Na jednej strane brexit zvýši odvody jednotlivých členov a zároveň nové priority v technológiách a klíme okrešú eurofondy na regionálny rozvoj a poľnohospodárstvo. To podľa českého premiéra Andreja Babiša, ktorý Slovensko zastupuje, spôsobí, že Slovensko príde o 3,4 miliardy eur. Chceme vyjednávať, ale podľa analytikov sú naše šance slabé.
Najväčšia európska banka zaznamenala prudký pokles zisku
19. 2. 2020
Britská banka HSBC zaznamenala v minulom roku prudký pokles zisku a jej výsledky sklamali očakávania trhu. Finančný inštitút zároveň s predložením hospodárskych výsledkov ohlásil nový úsporný program.
Čistý zisk najväčšej európskej banky z pohľadu aktív v roku 2019 padol o vyše polovicu (o 53 percent) na 5,97 miliardy dolárov (5,51 miliardy eur). Dôvodom boli odpisy vo výške 7,3 miliardy dolárov, ktoré sa týkali predovšetkým európskych operácií. Zisk pred zdanením klesol o 32,9 percenta na 13,35 miliardy dolárov. To výrazne sklamalo očakávania, keď analytici predpovedali až 20,03 miliardy dolárov.