Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
ECB predpovedá masívnu recesiu
8. 6. 2020
Zápas s bezprecedentnou recesiou, ktorá zasiahla hospodársky priestor 17 krajín združených v menovej únii, sa vo štvrtok zintenzívnil. Európska centrálna banka takmer zdvojnásobila núdzový pandemický program nákupu aktív, takzvaný PEPP.
Ten sa navyšuje na 1,35 bilióna eur z pôvodných 750 miliárd eur, rozhodla dnes Rada guvernérov. Expanzia PEPP je reakciou na negatívne revízie inflačných prognóz. Tento krok „dodatočne uvoľní menovú politiku, podporí finančné podmienky v reálnej ekonomike, obzvlášť pre firmy a domácnosti,“ napísala ECB v stanovisku. Frankfurt zároveň predĺžil „životnosť“ tohto programu. Namiesto pôvodného ukončenia v tomto roku v ňom ECB bude pokračovať do júna 2021. Peniaze z takto nakúpených cenných papierov bude ECB reinvestovať až do konca roku 2022. Podpora na rozšírenie stimulov v Rade guvernérov bola podľa prezidentky ECB Christine Lagardovej jednotná.
ECB predpovedá masívnu recesiu
5. 6. 2020
Zápas s bezprecedentnou recesiou, ktorá zasiahla hospodársky priestor 17 krajín združených v menovej únii, sa vo štvrtok zintenzívnil. Európska centrálna banka takmer zdvojnásobila núdzový pandemický program nákupu aktív, takzvaný PEPP.
Ten sa navyšuje na 1,35 bilióna eur z pôvodných 750 miliárd eur, rozhodla dnes Rada guvernérov. Expanzia PEPP je reakciou na negatívne revízie inflačných prognóz. Tento krok „dodatočne uvoľní menovú politiku, podporí finančné podmienky v reálnej ekonomike, obzvlášť pre firmy a domácnosti,“ napísala ECB v stanovisku. Frankfurt zároveň predĺžil „životnosť“ tohto programu. Namiesto pôvodného ukončenia v tomto roku v ňom ECB bude pokračovať do júna 2021. Peniaze z takto nakúpených cenných papierov bude ECB reinvestovať až do konca roku 2022. Podpora na rozšírenie stimulov v Rade guvernérov bola podľa prezidentky ECB Christine Lagardovej jednotná.
Slovensko dostane z Bruselu osem miliárd
29. 5. 2020
Vytvorenie rezervy v objeme 750 miliárd eur si vyžiada zavedenie nových daní aj zvýšenie platieb krajín do európskeho rozpočtu.
Prepad ekonomiky európskeho hospodárstva bude tento rok dvakrát hlbší, než to bolo po finančnej kríze pred dvanástimi rokmi. Európska centrálna banka predpokladá, že výkon krajín eurozóny spadne o osem až 12 percent. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová preto včera predstavila rozsiahly plán pomoci v objeme 750 miliárd eur. Pol bilióna eur majú tvoriť priame platby, na ktoré si chce Brusel požičať na finančných trhoch. Zvyšných 250 miliárd poskytne vo forme úverov. Komisia chce za dlh ručiť budúcim sedemročným rozpočtom na roky 2021 až 2027.
Európske akcie pokračujú v raste
27. 5. 2020
Na európskych akciových trhoch pretrváva dobrá nálada a v utorok predpoludním sa dostali najvyššie za 11 týždňov. Podporuje ich postupné uvoľňovanie reštrikcií a otváranie ekonomík. Po predĺženom víkende výrazne vzrástla londýnska burza.
Paneurópsky index STOXX Europe 600 sa v utorok o 10.00 h SELČ nachádzal s plusom o 0,87 percenta na 348,17 bodu, keď predtým sa dostal až na 349,72 bodu, čo bolo najviac od 10. marca. Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 bol o 9.56 h SELČ v pluse o 0,80 percenta na 2995,01 bodu.
Hlavný nemecký index Dax sa v utorok tesne pred 10.00 h SELČ nachádzal o 0,61 percenta vyššie na 11 461,25 bodu. Kľúčový francúzsky index CAC 40 si polepšil o 1,17 percenta, taliansky FTSE MIB o 1,00 percenta, španielsky IBEX 35 o 1,3 percenta a britský FTSE 100 o 1,74 percenta.