Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Za plasty odvedieme Bruselu štvrť miliardy
3. 8. 2020
Počas najbližších siedmich rokov skončí celosvetovo na skládkach aj mimo nich 440 miliónov ton plastového odpadu. K tejto hromade „prispeje“ 303-tisíc tonami umelej hmoty aj Slovensko. Nebude to však zadarmo.
Od budúceho roka budú musieť všetky členské krajiny Európskej únie platiť Bruselu nový odvod z nerecyklovaných plastov. Poplatok za každý kilogram bol stanovený na 80 centov. V prípade Slovenska to znamená, že každý rok budeme musieť hradiť priemerne 32 miliónov eur. Za sedemročné rozpočtové obdobie Únie celková suma dosiahne takmer štvrť miliardy.
Nezamestnanosť v EÚ mierne stúpla. Problém majú najmä mladí
31. 7. 2020
Miera nezamestnanosti v Európskej únii v júni podľa sezónne prepočítaných údajov vystúpila na 7,1 percenta, zatiaľ čo v máji bola o desatinu percentuálneho bodu nižšia.
Vo svojej konečnej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa nezamestnanosť zvýšila na 7,8 percenta, čo je takisto nárast o desatinu bodu. Naďalej sa pritom zvyšuje nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi do 25 rokov. Ekonómovia v ankete agentúry Reuters v priemere predpokladali, že miera nezamestnanosti v eurozóne v júni dosiahne 7,7 percenta. Nezamestnanosť za máj pritom bola po revízii dát v EÚ aj v eurozóne o 0,2 percentuálneho bodu vyššia, než uvádzala predbežná správa. Eurostat odhaduje, že v EÚ bolo v júni bez práce 15,023 milióna ľudí, z toho 12,685 milióna v eurozóne. V porovnaní s májom sa ich počet v EÚ zvýšil o 281-tisíc, z toho v eurozóne o 203-tisíc. Problémom naďalej zostáva nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi do 25 rokov, kde v júni v celej únii predstavovala 16,8 percenta. Zvýšila sa tak z 16,2 percenta, kde bola v máji. Bez práce bolo celkovo 2,962 milióna ľudí do 25 rokov. V eurozóne potom miera nezamestnanosti medzi mladými vystúpila na 17 z májových 16,5 percenta, bez práce ich bolo 2,36 milióna.
ECB chce, aby banky držali zisk doma dlhšie
29. 7. 2020
Veľké slovenské banky majú dostatok kapitálu, aby zvládli recesiu. Regulátori napriek tomu žiadajú, aby ponechali zisk doma a nevyplácali tento rok dividendy.
Európska centrálna banka včera zverejnila výsledky cvičenia z úvodnej fázy koronakrízy, ktorého cieľom bolo odhaliť slabiny v sektore. Analýza hovorí, že peňažné domy pandémiu zvládnu, no v prípade druhej vlny by mohli prísť o veľkú časť kapitálu. Frankfurt preto chce, aby 86 významných európskych bánk do januára 2021 nevyplácali dividendy a nerealizovali ani odkup vlastných akcií. Predošlé odporúčanie platilo do októbra. Frankfurt takto chce zabezpečiť, aby mali komerčné inštitúcie dostatok kapitálu na zvládnutie nárastu nesplácaných úverov.
Čína a Únia urýchlia rokovania o investičnej dohode
29. 7. 2020
Čína a Európska únia urýchlia rokovania, aby do konca tohto roka dokončili investičnú dohodu, uviedol v utorok čínsky vicepremiér Liou Che.
Čína a Únia budú tiež pokračovať v posilňovaní prispôsobenia makroekonomickej politiky a implementácii efektívnych fiškálnych a monetárnych politík na podporu zotavenia globálnej ekonomiky, uviedol Liou vo vyhlásení zverejnenom čínskym ministerstvom obchodu. Liu predtým prostredníctvom online konferencie rokoval s podpredsedom Európskej komisie Valdisom Dombrovskisom. Čína a EÚ budú tiež pracovať na prevencii pred koronavírusom, vývoji vakcíny a vymieňať si expertov v rámci ďalšej bilaterálnej spolupráce. Takisto rozšíria obchod s poľnohospodárskymi produktmi, uvádza sa vo vyhlásení čínskeho ministerstva obchodu.