Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Rast českej ekonomiky vyzerá dobre, horšie je to s vysokou infláciou
6. 9. 2021
Od hospodárskej prognózy OECD v máji 2021 ubehlo už dostatok času na to, aby sa dali predikcie porovnať s realitou. Z dát sa zatiaľ zdá, že Česká republika by nemala mať problémy s tempom oživenia hospodárstva, ale bude sa musieť vysporiadať so silnou infláciou. Inak povedané, Česko sa musí vysporiadať s podobnou situáciou ako Slovensko.
Prognóza, ktorú OECD zverejnila v máji 2021, očakávala, že tempo rastu českého HDP sa v tomto roku zvýši na 3,3 percenta a v roku 2022 narastie na 4,9 percenta . V správe sa uvádzalo, že medzi dôvodmi tohoto - v porovnaní s odhadmi iných krajín EÚ - pomalého hospodárskeho oživenia bude patriť výrazné šírenie koronavírusu, vysoká miera úmrtí na toto ochorenie (v porovnaní s ostatnými krajinami OECD) a pomalé tempo očkovania v krajine.
V správe sa ďalej uvádzalo, že hospodárske oživenie sa zintenzívni po rozšírení očkovania obyvateľstva a uvoľnení súvisiacich pandemických opatrení. Vyšší zahraničný dopyt by zase podľa OECD mal prispieť k zrýchleniu vývozu. Zamestnanosť mala podľa OECD mierne klesnúť, najmä v dôsledku zrušenia štátnej pomoci a možného nárastu počtu bankrotov. Očakávalo sa, že inflácia sa bude pohybovať medzi dvoma a tromi percentami.
V
Ľudí bez práce v Únii ubúda
3. 9. 2021
V krajinách Európskej únie naďalej ubúda ľudí bez práce. V júli klesla miera nezamestnanosti na 6,9 z júnových 7,1 percenta, a znížila sa tak už tretí mesiac v rade. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnil štatistický úrad Eurostat.
Nezamestnanosť je výrazne nižšia ako vlani v júli, keď počas rýchleho rastu spôsobeného prvou vlnou pandémie dosiahla 7,6 percenta. Najmenšie zastúpenie ľudí bez práce zostáva podľa Eurostatu v Českej republike, kde ich v júli bolo rovnako ako o mesiac skôr 2,8 percenta.
Ľudí bez práce ubudlo aj v 19 krajinách eurozóny, kde ich v siedmom mesiaci roka bolo 7,6 percenta a nezamestnanosť sa oproti júnovej hodnote znížila o dve desatiny percentuálneho bodu. Pred rokom tam bolo bez práce 8,4 percenta ľudí.
V
Ekonomika Európskej únie by sa mohla dostať z recesie
27. 8. 2021
Ekonomiky 27 členských štátov EÚ majú reálnu šancu dostať sa už tento rok z recesie spôsobenej minuloročnou koronakrízou. Hospodárska výkonnosť členských štátov EÚ sa totiž v druhom štvrťroku tohto roka výrazne zlepšila.
V dôsledku toho rástla aj miera zamestnanosti, zatiaľ čo inflácia prakticky dosiahla cieľ Európskej centrálnej banky ECB.
Hrubý domáci produkt (HDP) v EÚ sa v druhom štvrťroku 2021 medziročne zvýšil o 13,2 percenta, pričom hospodársky rast v eurozóne bol dokonca o 0,4 percenta vyšší.
Od januára do marca 2021 (1. štvrťrok) pritom vykázali ekonomiky oboch skupín štátov medziročný pokles o 1,3 percenta.
V
V Německu stávkují strojvedoucí, chtějí vyšší mzdy
12. 8. 2021
V Německu začala z noci na středu dopředu ohlášená stávka strojvedoucích osobních vlaků Německých drah (DB), informuje agentura DPA. Osobní vlaky ve středu ráno na mnoha nádražích stály a nástupiště byla prázdná. Kvůli dvoudenní stávce DB zcela odřekly až do pátečního rána všechny přímé spoje Berlína s Prahou.
První přímý vlak z hlavního nádraží v německé metropoli do českého hlavního města odjede v pátek v 6:17. Jako alternativu ke zrušeným přímým vlakům z Berlína do Prahy nabízí německý dopravce spoje, které často počítají s pěti až sedmi přestupy. DB však stejně jako České dráhy uvádějí, že podle jízdního řádu budou vypravovány vlaky mezi Prahou a Drážďany. Bez problémů by také měly jezdit ostatní vlaky, které ČD provozují s jinými dopravci.
Přestože Odborový svaz německých strojvedoucích (GDL), který stávku organizuje, nebyl v noci k zastižení, začala ohlášená stávka podle všeho ve středu ve dvě hodiny ráno, jak bylo plánováno. Mluvčí Německých drah podle DPA uvedl, že první dopady stávky jsou již zjevné. Na informačních tabulích na různých nádražích je možné vidět upozornění "vlak zrušen".
V