Eurozóna vykázala v septembri obchodný prebytok, aj vďaka stabilizácii cien zemného plynu
16. 11. 2023
Eurozóna zaznamenala v septembri tohto roku prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Eurozóna aj celá Európska únia vykázali v septembri 2023 obchodný prebytok, keďže export klesol menej ako import najmä v dôsledku stabilizácie cien zemného plynu a iných významných importných položiek. Na základe predbežných údajov o tom informoval európsky štatistický úrad Eurostat. Podľa prvého odhadu sa hodnota exportu tovarov z eurozóny do zvyšku sveta v septembri 2023 znížila o 9,3 percenta na 235,8 miliardy eur a hodnota importu klesla o 23,9 percenta na 225,8 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 10 miliárd eur v porovnaní s deficitom 36,6 miliardy eur v septembri 2022. Vnútorný obchod v rámci eurozóny klesol v septembri 2023 medziročne o 15,5 percenta na 217,3 miliardy eur.
Za deväť mesiacov do konca septembra 2023 zostala hodnota exportu z eurozóny stabilná na úrovni 2,1195 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz klesol o 12,2 percenta na 2,1032 bilióna eur.
Výsledkom bol prebytok 16,3 miliardy eur v porovnaní s vlaňajším deficitom 278,3 miliardy eur.
Obchod v rámci eurozóny v januári až septembri 2023 klesol o 3,8 percenta na 1,9893 bilióna eur.
Vývoz tovaru z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v septembri 2023 znížil o 9,7 percenta na 209,7 miliardy eur a dovoz sa prepadol o 27,6 percenta na 202,5 miliardy eur. EÚ tak zaznamenala v septembri 2023 prebytok v obchode s tovarom vo výške 7,1 miliardy eur, zatiaľ čo pred rokom vykázala deficit 47,4 miliardy eur.
Obchod v rámci EÚ klesol v septembri o 12,7 percenta na 341,9 miliardy eur.
V januári až septembri 2023 vzrástol vývoz tovaru mimo EÚ o 0,7 percenta na 1,9013 bilióna eur a dovoz klesol o 15,2 percenta na 1,905 bilióna eur. EÚ pritom zaznamenala obchodný deficit 3,7 miliardy eur, ktorý však bol oveľa nižší než schodok 358,7 miliardy eur v januári až septembri 2022. Obchod v rámci EÚ za prvých deväť mesiacov 2023 klesol o 2,2 percenta na 3,0912 bilióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Riziko energetickej chudoby v Nemecku sa zvýšilo
4. 7. 2022
Ľudia sa považujú za ohrozených energetickou chudobou, ak musia minúť viac ako 10 percent svojho čistého príjmu na kúrenie, teplú vodu, varenie a elektrinu.
Riziko takzvanej energetickej chudoby v Nemecku sa zvýšilo.
Ukázali to výpočty ekonomického inštitútu IW, podľa ktorých v máji 2022 musela až štvrtina ľudí v krajine minúť viac ako 10 percent z čistého príjmu na energie, zatiaľ čo v rovnakom mesiaci minulého roka to bolo 14,5 percent domácností.
Informuje agentúra DPA.
"Riziko energetickej chudoby sa enormne zvýšilo," povedal ekonóm IW Ralph Henger pre nedeľné noviny Welt am Sonntag. "Cválajúce ceny energií dostávajú súkromné domácnosti pod rastúci finančný tlak," dodal. Ľudia sa považujú za ohrozených energetickou chudobou, ak musia minúť viac ako 10 percent svojho čistého príjmu na kúrenie, teplú vodu, varenie a elektrinu.
V
Inflácia v eurozóne je na novom rekorde, Slovensko je štvrté najhoršie
4. 7. 2022
Na Slovensku minulý mesiac podľa Eurostatu dosiahla inflácia 12,5 percenta. Ide o nárast oproti májovým 11,8 percentám a zároveň je to štvrtá najhoršia hodnota v rámci 19 krajín eurozóny.
Medziročný rast cien v eurozóne v júni opäť prekonal rekordnú hranicu a zrýchlil na 8,6 percenta. To je o päť desatín percentuálneho bodu viac ako v máji. Vo svojom rýchlom odhade to dnes uviedol európsky štatistický úrad Eurostat.
Rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch prispievalo k rastu inflácie predovšetkým pokračujúce zdražovanie energií. Údaje za celú Európsku úniu odhad neobsahuje.
Na Slovensku minulý mesiac podľa Eurostatu dosiahla inflácia 12,5 percenta. Ide o nárast oproti májovým 11,8 percentám a zároveň je to štvrtá najhoršia hodnota v rámci 19 krajín eurozóny.
Je to najvyššia miera inflácie na Slovensku od júna 2000, čiže za rovných 22 rokov, kedy bola na úrovni 15,7 percenta.
V
Štát získa dodatočne na daniach tri miliardy eur
1. 7. 2022
K dobru tento rok vyše jednu miliardu eur a na budúci rok ďalšie takmer dve miliardy. To je aktuálny účet pre štátnu kasu na základe nového odhadu výberu daní. Ten je totiž podstatne lepší, ako vláda očakávala vlani na jeseň pri tvorbe rozpočtu na rok 2022 s výhľadom na ďalšie roky.
Vojna na Ukrajine a sankcie voči Rusku síce znižujú rast nášho hospodárstva, na daniach to však necítiť. Dôležitým faktorom je, že výsledkom invázie je aj rast cien energií a dvojciferná inflácia.
Keďže štát neznížil daň z pridanej hodnoty, jej výber sa podstatne zvýši. A to tento rok oproti predpokladom o takmer 650 miliónov eur a ďalší rok o takmer 1,1 miliardy. Darí sa aj trhu práce, kde klesá nezamestnanosť a rastú nominálne platy, na základe čoho sa zvyšuje výber odvodov.
Vyplýva to z novej daňovej prognózy, ktorú dnes zverejnil Inštitút finančnej politiky pri...
V
Nemci chcú maximalizovať domácu produkciu plynu
27. 6. 2022
Nemecko by malo preskúmať všetky možnosti zvýšenia domácej produkcie zemného plynu vrátane frakovania. Povedal to v súvislosti s rastúcim napätím na nemeckom trhu s plynom šéf energetickej spoločnosti E.ON Leonhard Birnbaum. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
"V súčasnej situácii by už nemalo byť žiadne tabu preveriť všetky možnosti, ktoré nám umožnia našu situáciu zlepšiť," povedal Birnbaum v rozhovore pre podcast nemeckého ekonomického týždenníka WirtschaftsWoche.
Pre pokles dodávok plynu z Ruska aktivovalo Nemecko koncom marca prvý stupeň zo svojho trojstupňového krízového plánu. Následne vo štvrtok 23. júna aktivovalo druhý stupeň po tom, ako ruský Gazprom v minulom týždni výrazne znížil dodávky plynu cez plynovod Severný prúd 1.
V