Európsky parlament a členské krajiny sa zhodli na rozpočte na budúci rok
15. 11. 2023
Únia môže rátať s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur. Rozpočet na bude zameriavať na geopolitické zámery. Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) a členských krajín Európskej únie sa zhodli na rozpočte Únie na rok 2024, informuje TASR podľa správy agentúry APA a vyhlásenia Európskej rady. Na základe dohody môže únia rátať so záväzkami vo výške 189,4 miliardy eur a s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur.
Štátny tajomník rakúskej vlády Florian Tursky, ktorý sedel za rokovacím stolom za Rakúsko, to označil za „vyváženú strednú cestu medzi šetrnosťou a flexibilitou k nepredvídaným okolnostiam“. Budúcoročný rozpočet sa výrazne zameriava na hlavné politické priority EÚ a reaguje na súčasný zložitý geopolitický kontext, uvádza sa na webovej stránke Európskej rady. V rámci výdavkových stropov súčasného viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 zostalo k dispozícii 360 miliónov EUR, čo EÚ umožňuje reagovať na nepredvídateľné potreby, dodáva Rada. Európsky parlament a Európska rada majú teraz niekoľko dní na formálne prijatie dohody, ku ktorej dospeli. Očakáva sa, že Rada ju prijme 20. novembra. Prijatie rozpočtu na nasledujúci rok si v rámci Európskej rady vyžaduje kvalifikovanú väčšinu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nóri sa môžu tešiť na štedré dôchodky
12. 9. 2017
Hodnota nórskeho štátneho investičného fondu dnes prvýkrát dosiahla jedného bilióna dolárov (834 miliárd eur). K rastu hodnoty aktív tohto fondu, ktorý je najväčší svojho druhu na svete, prispel rast globálnych akciových trhov a posilňovanie kurzu eura, informovala agentúra Reuters.
Fond založený v roku 1998 spravuje centrálna banka s cieľom zbierať obyvateľom Nórska peniaze na dôchodok. Fond investuje výnosy z rozsiahlej ťažby ropy a plynu v Nórsku. Vlastní podiely v zhruba 9-tisíc firmách po celom svete a 1,3 percenta všetkých akcií obchodovaných na burzách. Hodnota fondu v súčasnosti tvorí približne 2,5 násobok ročného HDP Nórska. Podľa pôvodných odhadov sa mala vyšplhať na 1,3 násobok až po roku 2020. Investičná stratégia fondu kladie dôraz na etické, sociálne a environmentálne ohľady. Fond napríklad neinvestuje do firiem, ktoré boli obvinené z porušovania ľudských práv, zo zamestnávania detí či z vážneho znečistenia životného prostredia. Vyhýba sa aj zbrojárskemu a tabakovému priemyslu. V marci fond vyradil z portfólia akcie českej elektrárenskej spoločnosti ČEZ a ďalších deviatich svetových firiem, ktoré ťažia alebo využívajú uhlie.
zdroj: hnonline.sk
Čínske banky predbehli európskych rivalov
6. 9. 2017
Je to len pár rokov, čo medzi najväčšie svetové banky patrili európske finančné inštitúcie. Ešte na konci roku 2011 na špičke trónila Deutsche Bank a v prvej desiatke ju nasledovalo ďalších päť bánk s britským alebo francúzskym rodokmeňom. Teraz je situácia úplne iná. Štvorica najväčších bánk podľa aktív pochádza z Číny.
V prvej desiatke zostali iba dva európske finančné domy – britská HSBC a francúzska BNP Paribas. Navyše ich saldo za posledných päť rokov mierne kleslo. Naopak, objem aktív Industrial & Commercial Bank of China, to znamená banky, ktorá vedie najviac vkladov aj úverov na svete, stúpol počas rovnakého obdobia takmer o polovicu na viac ako 3,6 bilióna dolárov. Inflácia čínskych bánk súvisí s pokračujúcim rýchlym rastom ekonomiky. Podstatná časť rastu je tiež spôsobená pôžičkami, ktoré banky pumpujú do domáceho obchodu. „Číňania sa viac sťahujú do miest, kupujú byty a zakladajú firmy. Spolu s tým rastú aj bankové aktíva, úvery pre ľudí a firmy. Čínske banky teraz požičiavajú všetkým, ktorí majú ruky a nohy, ale neskôr môžu mať veľa nesplatených úverov,“ upozorňuje ekonóm fondu Quant Aleš Michl.
zdroj: hnonline.sk
Dôvera investorov v eurozónu sa nečakane zvýšila
4. 9. 2017
Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny sa v septembri nečakane zvýšila, pretože obavy z dopadu emisného škandálu automobiliek začínajú blednúť. Vyplýva to z dnešnej správy výskumnej spoločnosti Sentix, ktorej index nálady investorov stúpol na 28,2 bodu z 27,7 bodu v auguste. Analytici oslovení agentúrou Reuters pritom očakávali 27,4 bodu.
"Údaje z nemeckej aj americkej ekonomiky z minulého mesiaca priniesli sklamanie, v oboch regiónoch sa však trend pomaly obracia," uviedla správa. Index sledujúci očakávania budúceho hospodárskeho vývoja sa zvýšil z 16 na 17,3 percenta. Skeptickejší boli investori v pohľade na súčasné podmienky, tento index klesol zo 40 na 39,8 bodu. Index sledujúci nemeckú ekonomiku v septembri vzrástol na 34 bodov z augustových 33,2 bodu. "Za nemeckým rozvojom stoja nízke úrokové sadzby, vyššie štátne výdavky na pomoc utečencom a vysoké štátne dotácie," podotýka Sentix. Jeho závery súznia so správou mníchovského inštitútu Ifo, podľa ktorej je podnikateľská nálada v Nemecku stabilná a už tri mesiace vykazuje rekordné hodnoty. Je zrejmé, že rast stimulovaný spotrebiteľským dopytom bude pokračovať, napísala agentúra Reuters.
zdroj: hnonline.sk
Nezamestnanosť v eurozóne stagnovala na osemročnom minime
4. 9. 2017
Miera nezamestnanosti v eurozóne v júli stagnovala a zostala na najnižšej úrovni za vyše 8 rokov. Miera nezamestnanosti v eurozóne v júli 2017 dosiahla na sezónne upravenej báze 9,1 percenta, rovnako ako v predchádzajúcom mesiaci, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. To bolo najmenej od februára 2009 a v súlade s očakávaniami ekonómov. V júli 2016 sa miera nezamestnanosti v eurozóne nachádzala na úrovni 10 percent.
Miera nezamestnanosti v celej Európskej únii (EÚ) v júli stagnovala na úrovni 7,7 percenta, na ktorej sa nachádzala aj v júni. V rovnakom mesiaci pred rokom dosiahla 8,5 percenta. Miera nezamestnanosti v EÚ tak zostala na najnižšej úrovni od decembra 2008. Eurostat odhaduje, že v júli bolo v EÚ nezamestnaných 18,916 milióna mužov a žien, z toho 14,860 milióna v eurozóne. V porovnaní s júnom sa ich počet v celej Únii zvýšil o 93-tisíc a v eurozóne o 73-tisíc. V medziročnom porovnaní padol v EÚ o 1,928 milióna a v eurozóne o 1,309 milióna. Spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo v júli najnižšiu mieru nezamestnanosti Česko (2,9 percenta), za ktorým nasledovali Nemecko (3,7 percenta) a Malta (4,1 percenta). Naopak, najvyššiu mieru nezamestnanosti malo Grécko (v máji 21,7 percenta) nasledované Španielskom (17,1 percenta), Taliansko (11,3 percenta) a Cyprom (10,8 percenta). Podľa Eurostatu na Slovensku dosiahla miera nezamestnanosti v júli 7,3 percenta.
zdroj: hnonline.sk