Európsky parlament a členské krajiny sa zhodli na rozpočte na budúci rok
15. 11. 2023
Únia môže rátať s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur. Rozpočet na bude zameriavať na geopolitické zámery. Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) a členských krajín Európskej únie sa zhodli na rozpočte Únie na rok 2024, informuje TASR podľa správy agentúry APA a vyhlásenia Európskej rady. Na základe dohody môže únia rátať so záväzkami vo výške 189,4 miliardy eur a s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur.
Štátny tajomník rakúskej vlády Florian Tursky, ktorý sedel za rokovacím stolom za Rakúsko, to označil za „vyváženú strednú cestu medzi šetrnosťou a flexibilitou k nepredvídaným okolnostiam“. Budúcoročný rozpočet sa výrazne zameriava na hlavné politické priority EÚ a reaguje na súčasný zložitý geopolitický kontext, uvádza sa na webovej stránke Európskej rady. V rámci výdavkových stropov súčasného viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 zostalo k dispozícii 360 miliónov EUR, čo EÚ umožňuje reagovať na nepredvídateľné potreby, dodáva Rada. Európsky parlament a Európska rada majú teraz niekoľko dní na formálne prijatie dohody, ku ktorej dospeli. Očakáva sa, že Rada ju prijme 20. novembra. Prijatie rozpočtu na nasledujúci rok si v rámci Európskej rady vyžaduje kvalifikovanú väčšinu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Británia nepožiada o predĺženie prechodného obdobia po brexite
16. 5. 2018
Británia nepožiada Európsku úniu (EÚ) o predĺženie dvojročného prechodného obdobia po brexite. Vláda v Londýne zverejní svoje nové a podrobné plány na budúci mesiac, povedal v stredu člen kabinetu David Lidington.
Britská vláda v utorok (15.5.) avizovala, že na budúci mesiac zverejní dlhoočakávané podrobné plány o budúcich vzťahov s Európskou úniou. Tento politický dokument dostal názov biela kniha a má byť zverejnený v júni. Summit EÚ je naplánovaný na 28. júna, takže premiérka Theresa Mayová pravdepodobne konečne ponúkne európskym lídrom na tomto stretnutí svoju víziu o brexite a budúcich vzťahoch. EÚ požaduje od nej jasnú predstavu a júnový summit označila za kľúčový míľnik. Obom stranám zostáva totiž už len päť mesiacov na dokončenie dohody o tzv. rozvode. Mayovej kabinet je pritom rozdelený na dva tábory, ktoré majú rozdielne predstavy o obchodných vzťahoch Británie s blokom po brexite. Takzvaný vnútorný kabinet sa znovu stretol v utorok a rokovania trvali asi 90 minút. Ako sa dalo očakávať, nedošlo k žiadnemu prielomu. David Lidington, de facto námestník Mayovej, v stredu potvrdil, že biela kniha bude obsahovať predstavu vlády o obchode a clách, ako aj ďalšie prvky budúcich vzťahov, ako je napríklad obrana. Lidington pre BBC povedal, že Spojené kráľovstvo nepožiada o dlhšie prechodné obdobie. A pripomenul, že Únia vždy veľmi jasne hovorila, že článok 50 o vystúpení z bloku nie je možné použiť na rokovania o dlhodobých budúcich vzťahoch.
Euro ešte zďaleka nie je za vodou
14. 5. 2018
Eurozóna zažíva v súčasnosti veľmi dobré obdobie. Všetky členské štáty sú na rastovej trajektórii a na finančné trhy sa plánuje vrátiť už aj Grécko. Bolo by však krátkozraké si myslieť, že sa už odstránili všetky štrukturálne nedostatky menovej únie a euro je pripravené dlhodobo čeliť budúcim krízam.
Potrebujeme fiškálnu úniu, európskeho ministra financií alebo centrálnu stabilizačnú kapacitu? Aj tieto témy boli predmetom diskusie na fóre Dobehne tiger do cieľa?, ktorá sa konala v bratislavskom hoteli Aston. Jedným zo spíkrov bol Zsolt Darvas, makroekonóm z vplyvného bruselského inštitútu Bruegel. Darvas za najdôležitejšiu reformu od vypuknutia krízy považuje vznik bankovej únie. Pozitívne vníma aj riešenie štrukturálnych nedostatkov v mnohých krajinách južnej Európy. Poukázal však na stále relatívne veľké príjmové rozdiely v rámci Únie. „Vnímame ich, aj keď sú rozdiely nižšie ako v Spojených štátoch,“ vyjadril sa. Preto Darvas považuje za hlavnú výzvu zlepšenie vzdelania, ktoré je podľa neho najlepším liekom, aby sa chudobní ľudia dostali k lepším príležitostiam. „Aktívne politiky trhu práce podporujem viac ako dotácie,“ uviedol.
V Európe sa podľa všetkého už schyľuje k ekonomickému spomaleniu
11. 5. 2018
Európska centrálna banka v pondelok znova varovala, že protekcionizmus a obchodné vojny spôsobia spomalenie svetovej ekonomiky. Podľa odhadov ECB to budú práve Spojené štáty, ktoré takéto opatrenia zasiahnu najviac. Faktom však je, že v Európe sa už teraz množia signály prichádzajúceho spomalenia.
Opatrné komentáre prišli po ďalšej slabej várke ekonomických čísiel z eurozóny. Nemecké továrenské objednávky nečakane poklesli už tretí mesiac v rade, čo je ďalšie znamenie spomalenia ekonomického rastu v EU. Ďalší report poukázal na to, že investorská dôvera v spoločnom bloku spomalila už štvrtý mesiac v rade a dostala sa na 15-mesačné minimá. Navyše, firmy začínajú hlásiť pokles predajov, po prvýkrát za posledný rok. ECB varovala pred negatívnym dopadom obchodných ciel na ekonomiku eurozóny. ECB sa pomaly pripravuje ukončiť svoj program kvantitatívneho uvoľňovania (QE), no po výraznejšom spomalení inflácie a slabých ekonomických dátach v posledných mesiacoch začal trh špekulovať, že pravdepodobne k tomuto kroku tak skoro nepríde. Niektorí ekonómovia si dokonca myslia, že QE sa predĺži o 3 až 6 mesiacov.
Ako krajiny profitujú z členstva v Únii?
9. 5. 2018
Stredoeurópske krajiny, vrátane Slovenska a Českej republiky, profitujú z členstva v Európskej únii (EÚ). Krajinám sa vďaka tomu podarilo zvýšiť obchodnú výmenu, pozitívom je aj voľný pohyb kapitálu. Vyplýva to z aktuálnej analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
V priemere krajiny Únie smerujú na ostatné trhy EÚ 60 percent svojich vývozov v objeme 28 percent hrubého domáceho produktu (HDP). "Najvyššie zastúpenie má EÚ na exportoch zo Slovenska, Česka, najnižšie v prípade Írska a Veľkej Británie," vyčíslili analytici banky. Význam obchodu s ostatnými krajinami EÚ pre štát sa znásobuje najmä v prípade malých otvorených ekonomík, akými sú práve Slovensko a Česko. V porovnaní k veľkosti ekonomiky vykazuje najvyšší podiel exportov do EÚ Luxembursko. Vysoko nadpriemerné exporty k HDP sú aj v prípade Slovenska, Maďarska, Česka, Slovinska, ale i v krajinách Beneluxu. Francúzska centrálna banka sa pokúsila vyčísliť ekonomický profit krajín z členstva v EÚ. "Štúdia potvrdila, že efekty členstva v EÚ idú nad rámec jednoduchého zrušenia ciel. Členstvo krajinám pomohlo výrazne zvýšiť objem vzájomného obchodu, a to najmä v prípade tovarov. Pri službách sa ukázali pozitívne efekty o niečo nižšie, avšak stále významné," priblížil Koršňák.V porovnaní s bilaterálnymi zmluvami medzi jednotlivými členskými štátmi sú pozitívne efekty jednotného európskeho trhu viac ako trikrát silnejšie. "Zahraničný obchod medzi krajinami EÚ dodatočne podporil napríklad aj vznik schengenského priestoru, ktorý zvýšil mobilitu pracovnej sily a pridal tak dodatočný stimul obchodnej výmene," uvádza sa v analýze banky.