Európsky parlament a členské krajiny sa zhodli na rozpočte na budúci rok
15. 11. 2023
Únia môže rátať s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur. Rozpočet na bude zameriavať na geopolitické zámery. Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) a členských krajín Európskej únie sa zhodli na rozpočte Únie na rok 2024, informuje TASR podľa správy agentúry APA a vyhlásenia Európskej rady. Na základe dohody môže únia rátať so záväzkami vo výške 189,4 miliardy eur a s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur.
Štátny tajomník rakúskej vlády Florian Tursky, ktorý sedel za rokovacím stolom za Rakúsko, to označil za „vyváženú strednú cestu medzi šetrnosťou a flexibilitou k nepredvídaným okolnostiam“. Budúcoročný rozpočet sa výrazne zameriava na hlavné politické priority EÚ a reaguje na súčasný zložitý geopolitický kontext, uvádza sa na webovej stránke Európskej rady. V rámci výdavkových stropov súčasného viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 zostalo k dispozícii 360 miliónov EUR, čo EÚ umožňuje reagovať na nepredvídateľné potreby, dodáva Rada. Európsky parlament a Európska rada majú teraz niekoľko dní na formálne prijatie dohody, ku ktorej dospeli. Očakáva sa, že Rada ju prijme 20. novembra. Prijatie rozpočtu na nasledujúci rok si v rámci Európskej rady vyžaduje kvalifikovanú väčšinu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Európania majú byť USA vďační, hovorí Trump
7. 1. 2019
Amerického prezidenta Donalda Trumpa teší, že v Európe nie je obľúbený. Podľa neho to dokazuje, že postupuje správne, uviedol na stredajšej schôdzi vlády v Bielom dome. Sťažoval sa pri tom, že USA preukazujú európskym národom „obrovskú službu“, za ktorú sa nedočkali vďaky.
Trump na prvej tohtoročnej schôdzi vlády zdôraznil, že Spojené štáty musia prinútiť európske krajiny k tomu, aby zvýšili svoj podiel na financovaní obrany, a to predovšetkým v súvislosti s NATO. „Nemám byť v Európe obľúbený. Keby som bol, nerobil by som svoju prácu správne,“ uviedol prezident. Podľa Trumpa Európa pristupuje voči Spojeným štátom nespravodlivo nielen v oblasti obrany, ale aj obchodu. Prezident vo svojej reči skritizoval aj svojich predchodcov, ktorí podľa neho dopustili, že USA platia za bezpečnosť cudzích národov.
Vyhliadky britskej ekonomiky sú neisté
4. 1. 2019
Britskí ekonómovia očakávajú, že brexit a s ním spojené neistoty spôsobia oslabenie britskej ekonomiky. Nina Skerová z ekonomického inštitútu Centre for Economics and Business Research (CEBR) povedala v rozhovore pre Financial Times, že nehľadiac na dlhodobé vplyvy bude rok "2019 pre britskú ekonomiku zlý alebo ešte horší".
Diane Coyleová z Cambridgeskej univerzity poukázala na chaos v politickej oblasti. Vyhliadky sú podľa nej "niečo medzi matnými a katastrofálnymi". Vo všeobecnosti ekonómovia očakávajú, že v najlepšom prípade tempo expanzie bude stagnovať na aktuálnych 1,5 percenta. Naďalej nie je jasné, akú podobu bude brexit mať. Ako povedal Charles Goodhart z London School of Economics, "nevieme, aký brexit vystúpi z hmly". Firmy sa preto pripravujú na najhoršie. Ekonómka Rebecca Hardingová povedala pre Financial Times, že britská ekonomika sa musí pripraviť na tvrdé pristátie. Coyleová si myslí, že pokles investícií na začiatku roka by mohla do istej miery vykompenzovať vyššia spotreba. Mnohé domácnosti si totiž vzhľadom na neistú situáciu budú hromadiť zásoby.
Euro prinieslo menej, ako sa čakalo
2. 1. 2019
Presne pred desiatimi rokmi Slovensko prešlo na euro a zavŕšil sa tak proces, ktorý sa začal ešte pred naším vstupom do Európskej únie. Na rozdiel od okolitých krajín sme totiž hneď od začiatku mali jasno v tom, že chceme patriť do klubu európskych krajín s rovnakou menou.
Od eura sme mali veľké očakávania a politici, ako aj ekonómovia sľubovali, že nová mena rozbehne zahraničný obchod a priláka nové investície. Tie aj prišli, príkladom môže byť Foxconn či Jaguar Land Rover, posledné boje o investície však ukazujú, že euro už nestačí. V tomto roku si napríklad BMW vybralo spomedzi Slovenska a Maďarska našich susedov, aj napriek tomu, že euro nemajú. Aj analytici Národnej banky Slovenska upozorňujú, že celkové prínosy eura boli nižšie, ako sa predpokladalo. Dôvodom je okrem iného aj hospodárska kríza, ktorou svetová ekonomika prechádzala práve v momente, keď Slovensko prijalo novú menu.
Od globálnej krízy sa totiž vo všeobecnosti výrazne spomalil rast medzinárodného obchodu.
Bez dohody nemusí byť žiadny brexit
1. 1. 2019
Ak parlament odmietne dohodu s Európskou úniou o brexite, existuje 50-percentná šanca, že Spojené kráľovstvo z EÚ nakoniec nevystúpi. V rozhovore pre nedeľník Sunday Times to povedal britský minister zahraničného obchodu Liam Fox.
"Ak by sme to (dohodu) neschválili, nie som si istý, či by som tomu (brexitu) dal väčšiu šancu ako 50 na 50," cituje Foxa, popredného zástancu odchodu Británie z EÚ, agentúra Reuters. "A vo mne by to vyvolalo pocit, že sme zradili ľudí, ktorí hlasovali v referende," dodal minister. Fox si je "stopercentne istý", že brexit nastane 29. marca 2019, len ak Dolná snemovňa dohodu podporí. Keďže verejnosť dostala možnosť rozhodnúť o členstve v EÚ v referende, parlament podľa neho teraz nemôže odmietnuť jeho výsledok. "Ak by sa tak stalo, myslím si, že by to zničilo dôveru voličov voči parlamentu" a mohlo mať nepredvídateľné dôsledky, konštatoval Fox. Britský parlament mal o 585-stranovej dohode o brexite pôvodne hlasovať 11. decembra. Premiérka Theresa Mayová však hlasovanie odložila na týždeň od 14. januára, keďže sa obávala, že dohoda nenájde dostatočnú podporu. Tým sa otvoril celý rad možností od tzv. tvrdého brexitu cez jeho odvolanie po druhé referendum. Mayová však posledné dve možnosti odmieta.