Európsky parlament a členské krajiny sa zhodli na rozpočte na budúci rok
15. 11. 2023
Únia môže rátať s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur. Rozpočet na bude zameriavať na geopolitické zámery. Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) a členských krajín Európskej únie sa zhodli na rozpočte Únie na rok 2024, informuje TASR podľa správy agentúry APA a vyhlásenia Európskej rady. Na základe dohody môže únia rátať so záväzkami vo výške 189,4 miliardy eur a s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur.
Štátny tajomník rakúskej vlády Florian Tursky, ktorý sedel za rokovacím stolom za Rakúsko, to označil za „vyváženú strednú cestu medzi šetrnosťou a flexibilitou k nepredvídaným okolnostiam“. Budúcoročný rozpočet sa výrazne zameriava na hlavné politické priority EÚ a reaguje na súčasný zložitý geopolitický kontext, uvádza sa na webovej stránke Európskej rady. V rámci výdavkových stropov súčasného viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 zostalo k dispozícii 360 miliónov EUR, čo EÚ umožňuje reagovať na nepredvídateľné potreby, dodáva Rada. Európsky parlament a Európska rada majú teraz niekoľko dní na formálne prijatie dohody, ku ktorej dospeli. Očakáva sa, že Rada ju prijme 20. novembra. Prijatie rozpočtu na nasledujúci rok si v rámci Európskej rady vyžaduje kvalifikovanú väčšinu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Z Nemecka prišlo ekonomické varovanie
15. 2. 2019
Medzikvartálne výsledky nemeckej ekonomiky nesršia príliš veľkým optimizmom. Včera vyšli von nové štatistiky, v ktorých jedna z najväčších ekonomík eurozóny napriek nárastu HDP zaostala mierne za očakávaniami. Z aktuálneho vývoja sa ešte nedá hovoriť o priamom dopade na Slovensko, dôležitý bude dlhodobý a strednodobý výhľad vývoja Nemecka.
Dnes sme svedkami mierneho spomalenia nemeckej, ale aj globálnej ekonomiky, čo môže mať za následok nižšiu produktivitu, čiže aj nižšiu výrobu vo veľkých automobilových koncernoch na Slovensku. A tým pádom aj možné obmedzenie prílivu nových pracovných miest. Automobilový sektor je príliš náchylný na zmeny v ekonomike, od ktorých priamo závisí ďalšia spotreba. Spomalenie by pravdepodobne znížilo dopyt po týchto statkoch (v tomto prípade automobiloch) a ponuka sa tomu bude musieť prispôsobiť. Pôvodné očakávania sa pri medzikvartálnych výsledkoch rastu HDP hýbali na úrovni 0,1 percenta, pričom reálne výsledky skončili na nulovej úrovni (0,0). Je to však lepší výsledok ako v predchádzajúcom štvrťroku (-0,2 percenta). Ak by boli zverejnené čísla len o 0,1 percenta nižšie, Nemecko by sa ocitlo v technickej recesii. Euro na tieto správy zareagovalo rýchlym poklesom o 0,30 percenta, no počas dňa časť strát aj vďaka európskym dátam vymazalo. Poklesom zareagoval aj nemecký akciový index DE 30 (DAX).
Vláda v Taliansku zvažuje zaplátanie dier v rozpočte zlatom
13. 2. 2019
Talianska vláda zvažuje využitie zlatých rezerv na zaplátanie dier v štátnom rozpočte. Uviedol to tento týždeň denník La Stampa. Podpredseda talianskej vlády Matteo Salvini takéto plány nepotvrdil, na správy médií však reagoval, že by to bola zaujímavá myšlienka.
Denník La Stampa v pondelok uviedol, že vláda plánuje využiť časť z talianskych zlatých rezerv, ktoré drží centrálna banka, na zaplátanie dier v tohtoročnom rozpočte a na vyhnutie sa plánovanému zvýšeniu dane z pridanej hodnoty v roku 2020. Talianske vlády sa už predtým usilovali o predaj časti zlatých rezerv s cieľom riešiť problém s verejnými financiami, tieto pokusy ale vždy zastavili európske inštitúcie. Nové diskusie o využití zlatých rezerv sa objavili po tom, ako predstavitelia vládnej koalície počas víkendu prisľúbili, že vláda vymení najvyšších predstaviteľov Národnej banky Talianska, pretože v oblasti dohľadu zlyhali a nezabránili krachu menších bánk, čo tisícky klientov pripravilo o úspory. Taliansko má tretie najväčšie zlaté rezervy na svete hneď po Spojených štátoch a Nemecku. Podľa informácií Svetovej rady pre zlato dosiahli za minulý rok takmer 2452 ton.
Slovenský export do Británie padne takmer najviac v Únii
11. 2. 2019
Do odchodu Veľkej Británie z Európskej únie ostáva už len 47 dní a politické rokovania ostali na bode mrazu. Čoraz viac sa začínajú objavovať obavy z ekonomických dopadov brexitu bez dohody.
Väčšina analýz sa zhoduje na tom, že britská ekonomika by v dôsledku neriadeného brexitu utrpela ťažké následky. Najhoršie scenáre ukazujú, že Británia stratí 9,3 percenta svojho hrubého domáceho produktu, ceny bývania by mohli klesnúť o 30 percent a libra by mohla k doláru klesnúť na 1,10 dolára, upozorňuje denník New York Times. Tvrdý brexit by však bol bolestivý aj pre 27 zvyšných členských krajín, vrátane Slovenska. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré by tvrdý brexit zasiahol najviac. Najviac postihnutou krajinou, čo sa týka poklesu vývozu, by bolo Írsko. Hneď za ním by nasledovalo Slovensko a Belgicko, ktoré môžu zaznamenať zníženie o viac ako tri percentá, píše New York Times. Denník sa odvoláva na analýzu, ktorá bola publikovaná v roku 2016.
Tvrdý brexit môže zdražieť slovenský export o 13 percent
8. 2. 2019
Slovenská Kia v minulom roku vyviezla do Británie takmer 50-tisíc áut, a to predovšetkým obľúbený model Sportage. Už o niekoľko mesiacov si však Briti za tento model zrejme priplatia. Ako totiž ukazuje najnovšia analýza Národnej banky, vývoz do Spojeného kráľovstva sa v prípade tvrdého brexitu kvôli clám a iným novým reguláciám predraží približne o 13 percent a najviac na to doplatia práve autá.
Aj to je dôvod, pre ktorý nás odchod Británie z Európskej únie zasiahne najviac z V4. Nové náklady spojené s exportom by totiž u nás dosiahli 0,65 percenta HDP, v Maďarsku iba 0,39, v Poľsku 0,51 a v Česku 0,59. Najväčším problémom pritom nie sú ani tak samotné clá, ale predovšetkým takzvané netarifné bariéry. Tými sú všetky prekážky, ako napríklad rôzne normy, administratívne procedúry či zvýhodňovanie domácich producentov. Práve tie sa podľa Národnej banky v posledných rokoch rozmáhali, a to najmä v automobilovom priemysle.