Európsky parlament a členské krajiny sa zhodli na rozpočte na budúci rok
15. 11. 2023
Únia môže rátať s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur. Rozpočet na bude zameriavať na geopolitické zámery. Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) a členských krajín Európskej únie sa zhodli na rozpočte Únie na rok 2024, informuje TASR podľa správy agentúry APA a vyhlásenia Európskej rady. Na základe dohody môže únia rátať so záväzkami vo výške 189,4 miliardy eur a s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur.
Štátny tajomník rakúskej vlády Florian Tursky, ktorý sedel za rokovacím stolom za Rakúsko, to označil za „vyváženú strednú cestu medzi šetrnosťou a flexibilitou k nepredvídaným okolnostiam“. Budúcoročný rozpočet sa výrazne zameriava na hlavné politické priority EÚ a reaguje na súčasný zložitý geopolitický kontext, uvádza sa na webovej stránke Európskej rady. V rámci výdavkových stropov súčasného viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 zostalo k dispozícii 360 miliónov EUR, čo EÚ umožňuje reagovať na nepredvídateľné potreby, dodáva Rada. Európsky parlament a Európska rada majú teraz niekoľko dní na formálne prijatie dohody, ku ktorej dospeli. Očakáva sa, že Rada ju prijme 20. novembra. Prijatie rozpočtu na nasledujúci rok si v rámci Európskej rady vyžaduje kvalifikovanú väčšinu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Eurozóna musí postaviť svoj rast najmä na domácej ekonomike
25. 11. 2019
Mimoriadne uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky podporuje ekonomiku eurozóny a ECB v nej bude pokračovať. Povedala to v piatok prezidentka ECB Christine Lagardová.
Zároveň však upozornila členské štáty eurozóny, že na to, aby menová únia ustála problémy prichádzajúce zo zahraničia, je potrebné, aby rast ekonomiky eurozóny vo väčšej miere podporoval domáci trh. "ECB bude prostredníctvom svojej menovej politiky aj naďalej podporovať ekonomiku eurozóny a na budúce riziká bude reagovať v súlade so svojím mandátom udržiavania cenovej stability," uviedla Lagardová v prejave na kongrese európskych bánk vo Frankfurte nad Mohanom. Okrem toho dodala, že banka bude monitorovať vedľajšie vplyvy svojej politiky.
BMW, Volkswagen a Daimler dostali pokutu 100 miliónov eur
21. 11. 2019
Nemecký kartelový úrad uložil trom veľkým automobilkám BMW, Volkswagen a Daimler úhrnnú pokutu 100 miliónov eur. Podľa jeho zistení sa spolu dohadovali na cenách ocele, ktorú kupovali od dodávateľov, a porušili tak zákon. Úrad to uviedol vo svojom dnešnom oznámení, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters.
Podľa úradu platili výrobcovia áut dodávateľov ceny, na ktorých sa predtým spolu dohodli, najmenej do roku 2016, pričom v spojení spolu v tejto veci boli v rokoch 2004 až 2013. Vyšetrovanie trvalo tri a pol roka. Všetky tri firmy výrok orgánu prijali. Mníchovská automobilka BMW by mala z celkovej sumy zaplatiť 28 miliónov eur. Ako uviedla agentúra DPA, jej jednotliví zamestnanci pokutovaní nebudú.
Európa v globálnej hre zaostáva
18. 11. 2019
Jednou z najväčších výziev pre novú Európsku komisiu bude zlepšenie konkurencieschopnosti Únie voči silným ekonomikám Ázie či USA. Nevyhnutný bude dôraz na inovácie a technológie, zhodujú sa experti.
Priemysel je chrbticou európskeho hospodárstva. Podľa štatistík Eurostatu je najsilnejším ekonomickým zdrojom a tvorí jednu pätinu európskej hrubej pridanej hodnoty. Zároveň sa však jeho prínos v priebehu posledných 20 rokov oslabil. To sa odráža aj na konkurencieschopnosti európskych firiem na svetovej úrovni. Z Európy pochádza v priemere o tretinu menej nových patentov na obyvateľa ako v USA, Čína sa medzitým stáva čoraz silnejším konkurentom v oblasti nových technológií. Od nastupujúcej Európskej komisie prichádza jasný signál: chce mieriť vyššie a posilniť postavenie Únie ako globálneho hráča.
Recesia je nepravdepodobná udalosť
15. 11. 2019
Pravdepodobnosť, že európska ekonomika upadne do recesie, je veľmi nízka. Rast v eurozóne je však naďalej slabý, uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis De Guindos. Rast ekonomiky eurozóny zaostáva za svojím potenciálom, povedal De Guindos na bankovej konferencii BNP Paribas. ECB musí podľa neho pozorne monitorovať situáciu.
"Recesia je veľmi nepravdepodobnou udalosťou, ktorá sa nestane," uviedol De Guindos. "Najväčším rizikom podľa mňa je, že ekonomika bude dlhý čas rásť pod svojím potenciálom." ECB v septembri ešte viac uvoľnila svoju menovú politiku, keď znížila depozitnú sadzbu hlbšie do negatívneho teritória a ohlásila obnovenie programu nákupu dlhopisov, ktorý zastavila len na konci vlaňajška. Podľa De Guindosa ECB bude musieť rozšíriť svoje monetárne nástroje, aby mohla reagovať na ďalšie spomalenie ekonomiky. De Guindos ich však nešpecifikoval. Viceprezident ECB zopakoval nedávne výzvy, že vlády musia urobiť viac pre stimuláciu ekonomík. Nízka ziskovosť bánk, spôsobená sčasti aj negatívnymi úrokovými sadzbami ECB, je najväčším rizikom ohrozujúcim finančnú stabilitu v eurozóne, dodal De Guindos.