Európsky parlament a členské krajiny sa zhodli na rozpočte na budúci rok
15. 11. 2023
Únia môže rátať s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur. Rozpočet na bude zameriavať na geopolitické zámery. Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) a členských krajín Európskej únie sa zhodli na rozpočte Únie na rok 2024, informuje TASR podľa správy agentúry APA a vyhlásenia Európskej rady. Na základe dohody môže únia rátať so záväzkami vo výške 189,4 miliardy eur a s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur.
Štátny tajomník rakúskej vlády Florian Tursky, ktorý sedel za rokovacím stolom za Rakúsko, to označil za „vyváženú strednú cestu medzi šetrnosťou a flexibilitou k nepredvídaným okolnostiam“. Budúcoročný rozpočet sa výrazne zameriava na hlavné politické priority EÚ a reaguje na súčasný zložitý geopolitický kontext, uvádza sa na webovej stránke Európskej rady. V rámci výdavkových stropov súčasného viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 zostalo k dispozícii 360 miliónov EUR, čo EÚ umožňuje reagovať na nepredvídateľné potreby, dodáva Rada. Európsky parlament a Európska rada majú teraz niekoľko dní na formálne prijatie dohody, ku ktorej dospeli. Očakáva sa, že Rada ju prijme 20. novembra. Prijatie rozpočtu na nasledujúci rok si v rámci Európskej rady vyžaduje kvalifikovanú väčšinu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Kurz eura smeruje k najväčšiemu poklesu za vyše jeden a pol roka
29. 3. 2021
Kurz eura sa pohybuje pod hranicou 1,18 USD/EUR, keďže na vývoj jednotnej európskej meny naďalej negatívne pôsobí nepriaznivá pandemická situácia v Európe.
Tá sa zhoršila aj v najväčších európskych ekonomikách, Nemecku a vo Francúzsku, čo sa nepriaznivo odrazilo na krátkodobých ekonomických vyhliadkach Európy.
Na mesačnej báze smeruje mena k najvýraznejšiemu poklesu za viac než 1,5 roka.
Ako uviedla agentúra Reuters, na začiatku obchodovania v Londýne dosiahol kurz eura 1,1774 USD/EUR, čo predstavuje pokles o 0,1 percenta.
Kurz sa tak priblížil k 4,5-mesačnému minimu na úrovni 1,1762 USD/EUR, ktorý európska mena zaznamenala minulý týždeň. Na mesačnej báze smeruje k najvýraznejšiemu poklesu od polovice roka 2019.
Dôvodom sú problémy vakcinačných programov v jednotlivých krajinách, keďže dodávky vakcín do krajín Európskej únie nedosahujú pôvodne dohodnuté objemy.
"Pozornosť (trhov) sa naďalej bude sústreďovať na vývoj pandemickej situácie v Európe. Trhy budú sledovať, či najnovšie lockdowny v jednotlivých krajinách spomalia tempo rastu nových prípadov infekcie, ako aj, či sa nezmení súčasné pomalé tempo očkovania," uviedli ekonómovia z ING.
Obavy spojené s pandémiou posilnili kurz dolára nielen oproti euru, ale aj oproti britskej libre, ďalej austrálskemu a novozélandskému doláru.
K posilneniu jeho kurzu prispelo aj postupné vyslobodzovanie kontajnerovej lode v Suezskom prieplave, čo spôsobilo pokles cien ropy.
V
Miliardy z Bruselu zabrzdili rast nezamestnanosti
24. 3. 2021
Európska komisia v pondelok zverejnila prvé predbežné posúdenie svojho nástroja na podporu zamestnanosti SURE v objeme 100 miliárd eur.
Program podľa EK prispel k tomu, že nárast nezamestnanosti bol v členských štátoch, ktoré získali podporu z programu, počas koronakrízy podstatne menší ako počas globálnej finančnej krízy, a to aj napriek tomu, že zaznamenali výraznejšie zníženie HDP.
Podľa EK "nástroj SURE úspešne zmiernil závažné sociálno-ekonomické dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19."
Prostriedky z programu v roku 2020 podporili 25 až 30 miliónov ľudí, čo predstavuje približne štvrtinu celkového počtu zamestnaných osôb v 18 prijímajúcich členských štátoch.
EK tiež odhaduje, že nástroj SURE využilo 1,5 až 2,5 milióna firiem postihnutých pandémiou ochorenia COVID-19, čo im umožnilo neprepúšťať svojich zamestnancov.
EK získava prostriedky na financovanie SURE na trhu lacnejšie, ako dokážu niektoré štáty, ktoré využitím peňazí z programu ušetrili približne 5,8 miliardy eur na úrokových platbách v porovnaní s tým, ak tieto prostriedky získali emisiou dlhopisov.
Z celkového objemu 100 miliárd eur bolo podľa EK do začiatku februára rozdelených viac než 90 miliárd eur, pričom vyplatených bolo už 53,5 miliardy eur.
"Iniciatíva SURE preukázala svoju hodnotu tým, že počas krízy pomohla udržať ľudí na pracovných miestach a pomohla podnikom ďalej fungovať. Nástroj SURE, ktorý bola navrhnutý ako jedna z troch záchranných sietí na riešenie krátkodobých dôsledkov krízy, úspešne podporil desiatky miliónov ľudí a firiem v celej EÚ," uviedol podpredseda EK Valdis Dombrovskis.
V
Európe hrozí, že príde o ďalšiu letnú turistickú sezónu
22. 3. 2021
Európa možno smeruje k strate ďalšej letnej turistickej sezóny, varovala americká banka Morgan Stanley.
Poukázala na opätovne sa zvyšujúci počet infikovaných novým koronavírusom, pričom tempo vakcinácie je pomalé.
To by mohlo znamenať problémy najmä pre ekonomiky južných krajín ako Španielsko, Portugalsko, Taliansko a Grécko.
"Vysoký počet prípadov infikovaných v Európe a pomalé tempo očkovania by mohlo viesť k neskorému otváraniu (ekonomiky), čo môže ohroziť už druhú letnú sezónu na kontinente," uviedla banka.
To by podľa nej mohlo ešte zvýšiť ekonomické rozdiely medzi severom a juhom a prinútiť Európu pristúpiť k ďalším opatreniam na podporu ekonomiky.
"Minulý rok, keď vakcíny ešte neboli k dispozícii, dokázala Európa časť letnej sezóny zachrániť. K tomu jej pomohli obmedzenia, ako aj sezónne faktory, ktoré zmiernili šírenie vírusu," uviedla banka. Pochybuje však, že sa Európanom podarí niečo podobné aj v tomto roku.
Dôvodom sú nové mutácie, ktoré, ako sa ukázalo, sú oveľa prenosnejšie a nebezpečnejšie.
Práve tie sú zodpovedné za opätovné zvýšenie počtu infikovaných v niektorých európskych krajinách, najmä vo Francúzsku a v Taliansku.
V
Investori čakajú, kým sa prejavia nové opatrenia banky
19. 3. 2021
Šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová upozornila, že najnovšie opatrenia, ku ktorým ECB pristúpila s cieľom zmierniť negatívny vplyv pandémie nového koronavírusu, si vyžiadajú určitý čas, než sa výraznejšie prejavia.
ECB minulý týždeň oznámila, že "výrazne" zvýši objem nákupov dlhopisov v rámci svojho protipandemického programu PEPP, čím reagovala na zvyšovanie výnosov dlhopisov.
Lagardová však najnovšie uviedla, že chvíľu potrvá, než sa toto rozhodnutie výraznejšie prejaví na týždenných číslach o rozsahu nákupov aktív, na ktoré investori čakajú.
Investori sledujú týždenné údaje o nákupoch dlhopisov zo strany ECB, ktoré by mali naznačiť úsilie banky zmierniť náklady štátov eurozóny na obsluhu dlhu. Tie tlačia nahor najmä inflačné očakávania v USA.
Nervozita na trhoch podľa všetkého ešte vzrastie po tom, ako americká centrálna banka v stredu výrazne zvýšila prognózu rastu americkej ekonomiky v tomto roku, ako aj inflačné očakávania.
Ekonomika USA by podľa Fedu mala tento rok vzrásť o 6,5 percenta a infláciu očakáva na úrovni 2,4 percenta.
V predchádzajúcej decembrovej prognóze banka počítala s tohtoročným rastom na úrovni 4,2 percenta a infláciou na úrovni 1,8 percenta.
V