Európsky parlament a členské krajiny sa zhodli na rozpočte na budúci rok
15. 11. 2023
Únia môže rátať s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur. Rozpočet na bude zameriavať na geopolitické zámery. Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) a členských krajín Európskej únie sa zhodli na rozpočte Únie na rok 2024, informuje TASR podľa správy agentúry APA a vyhlásenia Európskej rady. Na základe dohody môže únia rátať so záväzkami vo výške 189,4 miliardy eur a s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur.
Štátny tajomník rakúskej vlády Florian Tursky, ktorý sedel za rokovacím stolom za Rakúsko, to označil za „vyváženú strednú cestu medzi šetrnosťou a flexibilitou k nepredvídaným okolnostiam“. Budúcoročný rozpočet sa výrazne zameriava na hlavné politické priority EÚ a reaguje na súčasný zložitý geopolitický kontext, uvádza sa na webovej stránke Európskej rady. V rámci výdavkových stropov súčasného viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 zostalo k dispozícii 360 miliónov EUR, čo EÚ umožňuje reagovať na nepredvídateľné potreby, dodáva Rada. Európsky parlament a Európska rada majú teraz niekoľko dní na formálne prijatie dohody, ku ktorej dospeli. Očakáva sa, že Rada ju prijme 20. novembra. Prijatie rozpočtu na nasledujúci rok si v rámci Európskej rady vyžaduje kvalifikovanú väčšinu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Švajčiarska inflácia dosiahla 13-ročné maximum
14. 2. 2022
Spotrebiteľské ceny vo Švajčiarsku zaznamenali začiatkom tohto roka zrýchlenie rastu, pričom inflácia dosiahla viac než 13-ročné maximum. Vývoj inflácie najviac ovplyvnili náklady na dopravu, energie a bývanie. Ako uviedol koncom týždňa švajčiarsky štatistický úrad, na ktorý sa odvolal server Trading Economics, medziročná miera inflácie dosiahla v januári 1,6 percenta po decembrovej úrovni 1,5 percenta.
Napriek tomu, že inflácia je v porovnaní s inými európskymi krajinami nízka, je vyššia, než očakávali analytici, ktorí počítali s jej zotrvaním na decembrovej úrovni, a zároveň najvyššia od októbra 2008.
Infláciu výrazne ovplyvnili náklady na bývanie a energie, ktoré zaznamenali zrýchlenie rastu, aj keď aj v tomto prípade bol ich rast v porovnaní s inými európskymi krajinami mierny.
Náklady na bývanie a energie sa zvýšili o 3,4 percenta, zatiaľ čo v decembri rast dosiahol 2,6 percenta. Navyše v raste, aj keď miernejšom, pokračovali náklady na dopravu. Po decembrovom raste o 7,2 percenta vzrástli v januári o 6,2 percenta.
Na druhej strane, ceny potravín a nealkoholických nápojov klesli o 1,5 percnta a mierny pokles zaznamenali aj ceny oblečenia a obuvi a náklady na zdravotnú starostlivosť. V prvom prípade pokles dosiahol 0,1 percenta a v druhom 0,6 percenta.
V
Brexit zdražil obchod a zvýšil náklady firiem
11. 2. 2022
Byrokracia a meškania na hraniciach po odchode Británie z Európskej únie zdražil obchod. Situáciu môže ešte skomplikovať obnovenie cestovania po pandémii ochorenia COVID-19.
Stúpenci brexitu argumentovali, že vystúpenie z EÚ umožní Spojenému kráľovstvu stať sa nezávislým a uniknúť "zo stagnujúceho projektu ovládaného Nemeckom, ktorý výrazne zaostáva za veľkými ekonomikami, ako sú USA a Čína". Odporcovia brexitu zase varovali, že odchod z EÚ je podobný aktu sebapoškodzovania, ktorý spôsobí, že Spojené kráľovstvo bude slabšie, chudobnejšie a izolovanejšie. V čase, keď pandémia a globálne obmedzenie dodávok zasiahli obchod, výbor britského parlamentu pre verejné účty zistil, že "vystúpenie z EÚ malo vplyv na obchod a nové hraničné opatrenia zvýšili náklady firiem". Podľa Meg Hillierovej, predsedníčky výboru, stúpenci brexitu sľubovali firmám viac voľnosti, čo im poskytne priestor na maximalizáciu ich produktivity a bude prínosom pre ekonomiku. Ale doposiaľ sú jediným zistiteľným dôsledkom tohto kroku zvýšené náklady, papierovanie a meškanie na hraniciach.
V
Ceny energií a potravín naďalej stúpajú
4. 2. 2022
Ekonomika eurozóny pokračuje v zotavovaní a situácia na trhu práce sa zlepšuje aj vďaka monetárnej podpore Európskej centrálnej banky (ECB).
Rast ekonomiky regiónu však v prvom kvartáli 2022 zostane utlmený z dôvodu aktuálnej pandemickej vlny a inflácia zrejme zostane vysoká dlhšie, než sa očakávalo.
Uviedla to šéfka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov. TASR o tom informovala na základe prepisu jej prejavu, ktorý je zverejnený na internetovej stránke ECB.
"Inflácia zrejme zostane zvýšená dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo, ale v priebehu tohto roka sa zníži," povedala Lagardová.
Vysoké ceny energií znižujú kúpnu silu obyvateľov a zrejme spôsobia utlmenie spotrebiteľských výdavkov. Každá ďalšia vlna pandémie však má čoraz menší negatívny vplyv na ekonomiku a faktory obmedzujúce produkciu a spotrebu by mali postupne slabnúť, takže ekonomika by sa podľa Lagardovej mala v priebehu roka výrazne oživiť.
V
Česká národná banka výrazne dvihla úrokové sadzby
4. 2. 2022
Česká národná banka (ČNB) pokračovala vo štvrtok v cykle sprísňovania menovej politiky. Úrokové sadzby v Česku sú už najvyššie v Európskej únii.
Analytici predpokladajú, že ČNB teraz spomalí svoje agresívne sprísňovanie, ktorým sa snaží skrotiť infláciu.
Menová rada ČNB zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 75 bázických bodov na 4,5 percenta z 3,75 percenta. Rozhodnutie bolo v súlade s očakávaniami ekonómov. Ide o najvyššiu hodnotu od januára 2002.
Kľúčová sadzba v Česku stúpla celkovo už o 4,25 percentuálneho bodu od júna 2021, keď ČNB spustila cyklus sprísňovania menovej politiky.
ČNB vo štvrtok tiež rozhodla o zvýšení diskontnej sadzby takisto o 75 bázických bodov na 3,50 percenta a lombardnej sadzby na 5,50 percenta. Nové úrokové sadzby začnú platiť od piatka (4. 2.).
ČNB spoločne s Maďarskou národnou bankou (MNB) boli prvými centrálnymi bankami v Európskej únii, ktoré v minulom roku začali zvyšovať úrokové sadzby. Pomalším tempom sprísňujú menovú politiky aj ďalšie krajiny v regióne vrátane Poľska a Rumunska.
V