Európsky parlament a členské krajiny sa zhodli na rozpočte na budúci rok
15. 11. 2023
Únia môže rátať s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur. Rozpočet na bude zameriavať na geopolitické zámery. Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) a členských krajín Európskej únie sa zhodli na rozpočte Únie na rok 2024, informuje TASR podľa správy agentúry APA a vyhlásenia Európskej rady. Na základe dohody môže únia rátať so záväzkami vo výške 189,4 miliardy eur a s výdavkami do výšky 142,6 miliardy eur.
Štátny tajomník rakúskej vlády Florian Tursky, ktorý sedel za rokovacím stolom za Rakúsko, to označil za „vyváženú strednú cestu medzi šetrnosťou a flexibilitou k nepredvídaným okolnostiam“. Budúcoročný rozpočet sa výrazne zameriava na hlavné politické priority EÚ a reaguje na súčasný zložitý geopolitický kontext, uvádza sa na webovej stránke Európskej rady. V rámci výdavkových stropov súčasného viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 zostalo k dispozícii 360 miliónov EUR, čo EÚ umožňuje reagovať na nepredvídateľné potreby, dodáva Rada. Európsky parlament a Európska rada majú teraz niekoľko dní na formálne prijatie dohody, ku ktorej dospeli. Očakáva sa, že Rada ju prijme 20. novembra. Prijatie rozpočtu na nasledujúci rok si v rámci Európskej rady vyžaduje kvalifikovanú väčšinu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Eurozóna je v recesii. Bez Slovenska
16. 11. 2012
Obavy európskych politikov sa naplnili. Eurozóna po štyroch rokoch opäť padla do recesie.
Ekonomika menovej únie sa už druhý štvrťrok za sebou prepadla do červených čísel, čím sa naplnila definícia recesie.
Pokiaľ ide o najbližšiu budúcnosť a perspektívy pre slovenskú ekonomiku, odborníci či medzinárodné inštitúcie nám posielajú jasný odkaz – spomalíte. Slovenský rast by mal kolísať okolo dvoch percent, čo nás síce udrží v kladných číslach, no bude to príliš málo na zvyšovanie zamestnanosti alebo výraznejšie zvyšovanie platov vo firmách.
Slovensko ešte stále ťahajú automobilky, no slabnúce investície, ale najmä domáca spotreba, našu ekonomiku brzdí. Vysoká nezamestnanosť, ale aj obavy z budúcnosti totiž škrtia míňanie ľudí. To následne pociťuje aj štátna kasa.
Naši farmári dostanú menej
15. 11. 2012
Na dotácie ako v starších krajinách Únie si slovenskí farmári počkajú minimálne sedem rokov.
Slovenskí farmári by mali ďalších sedem rokov dostávať naďalej len 80 percent z priemeru Únie.
Pôvodná dohoda predpokladala vyrovnanie balíka európskych peňazí medzi farmármi v starých a nových krajinách Únie od roku 2014.
Naši farmári dostanú o 56 eur na hektár pôdy menej, ako je priemerná výška dotácií. Do roku 2020 by tento rozdiel mohol klesnúť na 32 eur.
Minister pôdohospodárstva však už počíta s odkladom vyrovnania dotácií v Únii až v roku 2028. Riešenie vidí v podpore slovenských potravín.
Brusel chce obmedziť biopalivá z obilnín
14. 11. 2012
Neúroda obilnín vo svete, rast cien potravín a zvyšujúci sa odlev kukurice, repky a ďalších energetických plodín na výrobu biopalív vedie Európsku úniu k prehodnocovaniu legislatívy pre výrobu a používanie biopalív.
Európska komisia najnovšie navrhuje, aby sa polovica zo stanovených 10 percent biopalív vyrobila z odpadových surovín.
V súčasnosti sa v Európskej únii vyrábajú biopalivá prvej generácie z poľnohospodárskych plodín, pričom platí smernica, že do roku 2020 má byť v každom litri benzínu a nafty 10 percent biopalivovej zložky.
Európska komisia teraz navrhuje, aby v roku 2020 tvorili polovicu zo stanovených 10 percent biopalivá druhej generácie, ktoré sa majú vyrábať z odpadových surovín.
Slovensko v roku 2060 bude na úrovni Francúzov
14. 11. 2012
Slovenská ekonomika bude na tom v roku 2060 podobne ako tá francúzska.
Vyplýva to z dlhodobej prognózy OECD, ktorá porovnávala hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa svojich členov. Západné krajiny začneme dobiehať už v tomto roku.
V tom roku dosiahne Slovensko 85 percent z HDP na obyvateľa súčasnej eurozóny, teraz je to len 70 percent.
Lepšie ako slovenskej ekonomike sa však bude dariť Česku. Kým sme prvých dvadsať rokov od rozdelenia spoločného štátu začali Čechov dobiehať, v nasledujúcich desaťročiach sa nám vzdialia. Výkon českej ekonomiky bude v roku 2060 na úrovni krajín ako Rakúsko, Kórea či Írsko.
Najvyspelejšou krajinou sveta bude o necelých 50 rokov Nórsko. Za ním nasledujú Spojené štáty, Švajčiarsko a Austrália.