Európski farmári sa nemusia obávať európskej dohody s krajinami Mercosur, ubezpečuje Šefčovič
12. 12. 2024
Šefčovič tvrdí, že nie je dôvod na obavy. Podľa neho ide o investične historicky najväčšie partnerstvo medzi EÚ a krajinami Mercosur. Európski poľnohospodári sa nemusia obávať negatívnych dopadov novej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a krajinami Mercosur. Uviedol to eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič v rozhovore pre zástupcov slovenských médií v Bruseli.
Slovenský eurokomisár koncom minulého týždňa v Montevideu po boku predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej dohodol podpis desaťročia chystanej dohody. Obavy spojené s dohodou už vyjadrili európski poľnohospodári. V pondelok protestovali v Bruseli a proti sa stavajú najmä Francúzsko, Taliansko a Poľsko. Šefčovič tvrdí, že nie je dôvod na obavy. Podľa neho ide o investične historicky najväčšie partnerstvo medzi EÚ a krajinami Mercosur.
"Hovoríme o vyše 700 miliónoch spotrebiteľoch, o obrovskom obchode, ktorý ročne presahuje 84 miliárd eur. Predpokladáme, že aj vďaka tejto dohode sa zvýši objem obchodnej výmeny o 20 až 30 percent," povedal. Preto chce ubezpečiť európskych a aj slovenských poľnohospodárov, že EK v rámci dohody pristupovala veľmi obozretne k citlivým komoditám.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ceny plynu a elektriny na európskych burzách rastú
8. 10. 2024
Nárast svetovej spotreby plynu a geopolitické napätie by mohli v nadchádzajúcej zime skomplikovať dodávky. Ceny plynu a elektriny na európskych burzách v minulom týždni pokračovali v raste. Elektrina pre Slovensko s dodaním v roku 2025 zdražela na pražskej burze PXE oproti predchádzajúcemu týždňu o 2,2 % a cena zemného plynu s dodaním v najbližšom mesiaci sa na virtuálnom holandskom uzli TTF zvýšila až o 6,2 %.
Elektrina sa v piatok (4. 10.) obchodovala za 98,2 eura za megawatthodinu (MWh), keď sa jej cena medzitýždňovo zvýšila z 96,03 eura/MWh. Zemný plyn sa po mesiaci vrátil nad úroveň 40 eur/MWh, keď v piatok jeho cena vzrástla až na 40,98 eura/MWh. Naposledy bola cena plynu nad úrovňou 40 eur začiatkom septembra.
Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) varovala, že pokračujúci nárast svetovej spotreby plynu a geopolitické napätie by mohli v nadchádzajúcej zime skomplikovať dodávky. V dôsledku vyššieho dopytu v priemysle, najmä v Ázii, IEA očakáva, že spotreba plynu v tomto roku vzrastie o 2,5 % na celosvetové maximum 4200 miliárd kubických metrov. V roku 2025 počíta s ďalším nárastom o 2,3 %.
S
Európska centrálna banka pravdepodobne zníži úrokové sadzby aj v októbri
8. 10. 2024
Trhy očakávajú rýchlejšie uvoľňovanie menovej politiky. Európska centrálna banka (ECB) zrejme v októbri opäť zníži úrokové sadzby. Rast ekonomiky eurozóny je totiž slabý, čo zvyšuje riziko, že inflácia zostane pod jej dvojpercentným cieľom. Uviedol to šéf francúzskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau pre taliansky denník La Repubblica. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
ECB tento rok znížila sadzby už dvakrát z rekordných úrovní a trhy teraz očakávajú rýchlejšie uvoľňovanie menovej politiky. Zníženie sadzieb v októbri a decembri je už plne započítané, keďže inflačné tlaky sa zmierňujú rýchlejšie, ako očakávala ECB.
„Áno, veľmi pravdepodobne," povedal Villeroy v rozhovore pre denník La Repubblica na otázku, či ECB tento mesiac zníži sadzby. Najbližšie zasadnutie Rady guvernérov ECB sa bude konať 17. októbra. Aj šéfka ECB Christine Lagardová minulý týždeň signalizovala októbrové zníženia sadzieb a podobne sa vyjadrujú aj ďalší predstavitelia banky.
S
Európska centrálna banka znížila kľúčové úrokové sadzby
13. 9. 2024
ECB je odhodlaná vrátiť infláciu späť k svojmu cieľu na úrovni 2 %. Európska centrálna banka (ECB) podľa očakávania znížila svoje kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Inflácia v regióne klesá, a preto chce tak podporiť vlažný rast ekonomiky eurozóny nižšími nákladmi na pôžičky. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.
Rada guvernérov rozhodla o znížení kľúčovej sadzby z vkladov na 3,5 % z 3,75 %. A zredukovala aj úrokovú sadzbu pre hlavné refinančné operácie na 3,65 % a jednodňové refinančné operácie na 3,90 %. ECB je naďalej odhodlaná vrátiť infláciu späť k svojmu cieľu na úrovni 2 %, pričom úrokové sadzby bude upravovať na základe údajov a podmienok v ekonomike bez toho, aby sa zaviazala ku konkrétnemu smerovaniu sadzieb. Pokiaľ ide o infláciu, ECB potvrdila predchádzajúce prognózy a naďalej predpokladá, že inflácia v eurozóne dosiahne v roku 2024 v priemere 2,5 % a postupne klesne na 2,2 % v roku 2025 a na 1,9 % v roku 2026.
Predpokladá tiež, že jadrová inflácia bez nestálych cien energií a potravín klesne z 2,9 % na 2,3 % v roku 2025 a na 2 % v roku 2026, a to aj napriek mierne vyššej inflácii v sektore služieb.
Banka však mierne zhoršila prognózy pre ekonomiku. Najnovšie predpovedá v roku 2024 rast hospodárstva eurozóny o 0,8 % namiesto o 0,9 % v júnovej prognóze. A v nasledujúcom roku očakáva rast ekonomiky o 1,3 %, a nie o 1,4 %. Len odhad na rok 2026 ponechala bez zmeny na úrovni 1,6 %.
S
Čerpanie starých eurofondov sa oproti júlu mierne zvýšilo
11. 9. 2024
Pre vyčerpanie celkovej alokácie zostáva predložiť Európskej komisii (EK) oprávnené výdavky. Z desiatich operačných programov (OP) programového obdobia 2014 - 2020 boli schválené prostriedky vo výške vyše 15,417 miliardy eur. Predstavuje to čerpanie na úrovni 106,32 %. Vyplýva to z informácie o čerpaní eurofondov k 31. augustu tohto roka, ktorú zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR.
Pre vyčerpanie celkovej alokácie zostáva predložiť Európskej komisii (EK) oprávnené výdavky v minimálnej výške 286,20 milióna eur. Z toho najviac v OP Integrovaná infraštruktúra (144,63 milióna eur), OP Kvalita životného prostredia (50,79 milióna eur) a OP Ľudské zdroje (73,06 milióna eur).
„Celková dodatočná alokácia REACT-EU pre Slovensko predstavuje 722,25 milióna eur. Schválené boli prostriedky vo výške 726,88 milióna eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 100,64 %,“ priblížil rezort financií.
Koncom minulého roka sa skončilo oprávnené obdobie 2014 - 2020, v rámci ktorého mohli byť uhradené výdavky prijímateľmi. V tomto roku naďalej pokračuje proces spracovávania týchto výdavkov na príslušných ministerstvách a na MF SR. „V súlade s legislatívou EK a národnou legislatívou budú výdavky deklarované na EK prioritne v tomto roku. Lehota zo strany EK je predĺžená až do 31. júla 2025,“ dodal rezort financií. Finálna úroveň čerpania bude podľa MF SR známa po uzatvorení programového obdobia na základe predloženia záverečných žiadostí o platbu a záverečných účtov, ktoré budú EK predložené v platných termínoch.
S