Európska komisia navrhla nové opatrenia na posilnenie poľnohospodárov v EÚ
11. 12. 2024
Európska komisia (EK) navrhla nové opatrenia na posilnenie postavenia poľnohospodárov v agropotravinovom dodávateľskom reťazci v EÚ a tiež zlepšenie cezhraničného presadzovania práva proti nekalým obchodným praktikám. Informuje o tom spravodajca TASR.
Komisia navrhla cielené zmeny súčasného právneho rámca o spoločnej organizácii trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a v novom nariadení o cezhraničnom presadzovaní práva proti nekalým obchodným praktikám. Cieľom týchto návrhov je posilniť postavenie poľnohospodárov a obnoviť dôveru medzi aktérmi v agropotravinovom dodávateľskom reťazci.
Zlepšenie postavenia poľnohospodárov v agropotravinovom dodávateľskom reťazci a podpora ich príjmov sú dôležitými cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky. Zmeny sú osobitne zamerané na posilnenie postavenia poľnohospodárov a na dosiahnutie vyššej miery dôvery medzi aktérmi v tomto sektore. Má to zaistiť zlepšenie pravidiel pre zmluvy medzi poľnohospodármi a kupujúcimi, zavedenie povinných mechanizmov zmierovania medzi poľnohospodármi a ich kupujúcimi, posilnenie organizácií výrobcov a ich združení zlepšením ich vyjednávacej sily, umožnením členským štátom poskytovať im väčšiu finančnú podporu v rámci sektorových intervencií a zjednodušením pravidiel ich právneho uznávania.
Komisia chce ďalej umožniť EÚ finančne podporovať organizácie výrobcov, ktoré by prijímali súkromné iniciatívy na riadenie kríz a rozšírenie možnosti farmárov dohodnúť sa na iniciatívach v oblasti udržateľnosti s určitými sociálnymi rozmermi. Ide o zachovanie životaschopnosti malých agropodnikov či zlepšenie pracovných podmienok poľnohospodárov.
Exekutíva EÚ zároveň navrhuje nové pravidlá cezhraničného presadzovania práva proti nekalým obchodným praktikám v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci, ktoré zakazuje smernica o nekalých obchodných praktikách - týka sa to zlepšenia výmeny informácií, vyšetrovania a výberu sankcií. V priemere okolo 20 percent poľnohospodárskych a potravinových výrobkov spotrebovaných v jednom členskom štáte pochádza z iného členského štátu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Eurozóna potrebuje ďalšie výrazné zvýšenie úrokov
29. 8. 2022
V súčasnosti je veľmi pravdepodobné, že eurozóna skĺzne do recesie. To samo o sebe však nezníži infláciu a Európska centrálna banka by sa budúci mesiac mala rozhodnúť pre veľké zvýšenie úrokových sadzieb.
Povedal to na sympóziu centrálnych bankárov v USA predstaviteľ ECB a šéf lotyšskej centrálnej banky Mártiňš Kazáks.
ECB zvýšila v júli sadzby o 0,5 percentuálneho bodu na nulu. Podobný krok sa odhaduje aj na ďalšom zasadnutí 8. septembra. Niektorí centrálni bankári však začali hovoriť o ešte väčšom zvýšení, pretože výhľad inflácie sa ďalej zhoršuje.
Skoré zvýšenie úrokových sadzieb je rozumnou politickou voľbou, povedal Kazáks agentúre Reuters. Podľa neho by menový výbor mal rokovať o zvýšení o 0,5 alebo 0,75 percentuálneho bodu. "Zo súčasného pohľadu by to malo byť aspoň 0,5 percentuálneho bodu," dodal.
Problémom je, že inflácia v eurozóne teraz činí 8,9 percenta. Je tak viac ako štvornásobná v porovnaní s cieľom ECB. A je pravdepodobné, že sa ešte zvýši, než začne pomaly ustupovať.
Nepríjemne vysoká je aj jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestabilné ceny energií a potravín. To naznačuje, že časť inflácie je teraz spôsobená sekundárnymi efektmi. Pri nulových úrokových sadzbách ECB stále podporuje ekonomiku a podľa Kazáksa by banka mala dosiahnuť neutrálnu úroveň sadzieb, ktoré ekonomiku nebrzdia ani nestimulujú, v prvom štvrťroku budúceho roka.
"Ak uvidíme, že treba ísť za neutrálnu úroveň, nepochybujem o tom, že to urobíme. Ak neuvidíme výrazný pokles jadrovej inflácie, možno budeme musieť ísť za neutrálnu úroveň. Ale nepredbiehajme," dodal.
V
Česko je najrýchlejšie zadlžujúcou sa krajinou v EÚ
29. 8. 2022
Česká republika bola vlani najrýchlejšie sa zadlžujúcou krajinou Európskej únie a deficit rozpočtu prekonal dovtedy najhorší výsledok z roku 2020, konštatuje český Najvyšší kontrolný úrad v dnes zverejnenom stanovisku k návrhu štátneho záverečného účtu krajiny za rok 2021.
Úrad tiež pripomenul, že Česko sa vlani zaradilo medzi krajiny s najnižšou mierou ekonomického rastu v EÚ. Pozitívne kontrolóri naopak hodnotia nízku mieru nezamestnanosti.
Podiel českého verejného dlhu vo vzťahu k hrubému domácemu produktu sa vlani medziročne zvýšil o 4,2 percentuálneho bodu, čo bolo najviac zo všetkých krajín EÚ. "Kým dvadsať krajín únie dokázalo v roku 2021 medziročne svoje zadlženie k HDP znížiť, to naše vzrástlo o viac ako štyri percentuálne body," uviedol prezident NKÚ Miloslav Kala.
V
Kraje vyzvali Českú vládu na zastropovanie cien energií
26. 8. 2022
Nárast cien energií je tak skokový, že už nejde o krízu, ale o kolaps trhu. Povedal to v piatok predseda Asociácie krajov Českej republiky a hajtman Juhočeského kraja Martin Kuba. Za kraje vyzval vládu k regulácii cien energií.
"Teraz tu nehráme o to, kto vyhrá budúce voľby," zdôraznil Kuba s tým, že je potrebné sústrediť sa na to, ako prevedú Česko cez zložité obdobie. Aktuálna situácia je podľa neho dôsledkom vojny na Ukrajine. "Rusko využíva plyn ako zbraň," povedal šéf AKČR.
Česká vláda by preto mala stanoviť, že nikto nebude platiť za megawatthodinu viac než určitú konkrétnu čiastku. Mohlo by ísť o 75 percent obvyklej spotreby domácnosti. Opatrenie by sa vzťahovalo len na obývané domy a byty, nie na rekreačné objekty.
Kuba upozornil, že takmer žiadny český kraj ešte nemá vysúťažené ceny energií na budúci rok. Vláda by mala podľa neho určiť štátneho obchodníka s energiami, ktorému by firmy museli predať konkrétne percento svojej produkcie. Malo by to pomôcť kritickej verejnej infraštruktúre, akou sú podľa neho školy, škôlky, domovy pre seniorov či nemocnice.
V
Ceny plynu v Európe naďalej prudko rastú
22. 8. 2022
Ruský Gazprom v piatok oznámil, že od 31. augusta do druhého septembra pre opravu turbíny úplne odstaví plynovod Nord Stream 1.
Ceny zemného plynu v Európe pokračujú v raste aj na začiatku nového týždňa potom, čo v piatok 19. augusta uzavreli na novom rekordnom maxime.
Hlavným dôvodom sú obavy z dlhšieho zastavenia dodávok cez plynovod Nord Stream 1, čo by mohlo stiahnuť ekonomiky regiónu, už aj tak sužované energetickou krízou, do recesie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
Referenčný kontrakt na plyn s dodávkou v septembri na burze v Amsterdame v pondelok vyskočil až o 13 percent a o 8:16 hodine SELČ sa predával po 275,97 eura za megawatthodinu (MWh). V piatok sa posilnil už piaty deň po sebe a uzavrel na rekordných 244,55 eura za MWh.
Ruský koncern Gazprom v piatok oznámil, že od 31. augusta do druhého septembra pre opravu turbíny úplne odstaví plynovod Nord Stream 1. To zvýšilo obavy, že plynovod by sa nemusel vrátiť do prevádzky v uvedenom termíne.
Odstávka plynovodu, ktorý je aj tak už niekoľko týždňov vyžívaný len na 20 percent maximálnej kapacity, ešte výraznejšie naruší dodávky plynu do Európy sužovanej energetickou krízou.
Takisto podporuje obavy, že Rusko môže pred zimnou sezónou dodávky úplne zastaviť. Pred touto možnosťou opakovane varovali európski politici a inštitúcie, keďže Moskva sa snaží o odvetu za západné sankcie prijaté pre jej útočnú vojnu proti Ukrajine.
V