Európska komisia navrhla nové opatrenia na posilnenie poľnohospodárov v EÚ
11. 12. 2024
Európska komisia (EK) navrhla nové opatrenia na posilnenie postavenia poľnohospodárov v agropotravinovom dodávateľskom reťazci v EÚ a tiež zlepšenie cezhraničného presadzovania práva proti nekalým obchodným praktikám. Informuje o tom spravodajca TASR.
Komisia navrhla cielené zmeny súčasného právneho rámca o spoločnej organizácii trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a v novom nariadení o cezhraničnom presadzovaní práva proti nekalým obchodným praktikám. Cieľom týchto návrhov je posilniť postavenie poľnohospodárov a obnoviť dôveru medzi aktérmi v agropotravinovom dodávateľskom reťazci.
Zlepšenie postavenia poľnohospodárov v agropotravinovom dodávateľskom reťazci a podpora ich príjmov sú dôležitými cieľmi spoločnej poľnohospodárskej politiky. Zmeny sú osobitne zamerané na posilnenie postavenia poľnohospodárov a na dosiahnutie vyššej miery dôvery medzi aktérmi v tomto sektore. Má to zaistiť zlepšenie pravidiel pre zmluvy medzi poľnohospodármi a kupujúcimi, zavedenie povinných mechanizmov zmierovania medzi poľnohospodármi a ich kupujúcimi, posilnenie organizácií výrobcov a ich združení zlepšením ich vyjednávacej sily, umožnením členským štátom poskytovať im väčšiu finančnú podporu v rámci sektorových intervencií a zjednodušením pravidiel ich právneho uznávania.
Komisia chce ďalej umožniť EÚ finančne podporovať organizácie výrobcov, ktoré by prijímali súkromné iniciatívy na riadenie kríz a rozšírenie možnosti farmárov dohodnúť sa na iniciatívach v oblasti udržateľnosti s určitými sociálnymi rozmermi. Ide o zachovanie životaschopnosti malých agropodnikov či zlepšenie pracovných podmienok poľnohospodárov.
Exekutíva EÚ zároveň navrhuje nové pravidlá cezhraničného presadzovania práva proti nekalým obchodným praktikám v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci, ktoré zakazuje smernica o nekalých obchodných praktikách - týka sa to zlepšenia výmeny informácií, vyšetrovania a výberu sankcií. V priemere okolo 20 percent poľnohospodárskych a potravinových výrobkov spotrebovaných v jednom členskom štáte pochádza z iného členského štátu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Euro sa dostalo na trojmesačné maximum voči doláru
14. 11. 2022
Euro sa posilňuje od štvrtkového popoludnia. Hlavným dôvodom je oslabovanie dolára, ktoré spustila správa o poklese inflácie v USA.
Spoločná európska mena na konci týždňa nadviazala na svoje zisky zo štvrtka 10. 11. a dostala sa na najvyššiu úroveň od polovice augusta. V piatok neskoro popoludní sa predávala po 1,0319 USD, pričom ešte ráno sa obchodovala pod 1,02 USD.
Európska centrálna banka ECB stanovila v piatok popoludní referenčný kurz eura na 1,0308 (vo štvrtok: 0,9954) USD/EUR.
Euro sa posilňuje od štvrtkového popoludnia. Hlavným dôvodom je oslabovanie dolára, ktoré spustila správa o poklese inflácie v USA.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v USA sa v októbri znížilo na 7,7 percenta z 8,2 percenta v septembri, pričom ekonómovia počítali s medziročnou infláciou na úrovni 7,9 percenta. To podporilo očakávania, že americká centrálna banka Fed by mohla v decembri spomaliť agresívne sprísňovanie menovej politiky, ktorým sa snaží dostať pod kontrolu infláciu.
V
Podpora Európskej únie uhoľným regiónom veľmi nepomohla klimatickej transformácii
11. 11. 2022
Miliardy eur, ktoré Európska únia poskytla v rokoch 2014 až 2020 uhoľným regiónom vo viacerých krajinách vrátane Česka na tvorbu pracovných miest či transformáciu energetiky, neboli veľkým prínosom pre klimatickú transformáciu. Uvádza sa to vo dnes zverejnenej správe Európskeho dvora audítorov. Ten v tejto súvislosti tiež varoval pred podobne obmedzeným dopadom v prípade nového Fondu pre spravodlivú transformáciu.
Európsky dvor audítorov analyzoval účinnosť 12,5 miliardy eur, ktoré Európska únia poskytla v rokoch 2014 až 2020 siedmim uhoľným regiónom v Nemecku, Poľsku, Rumunsku, Španielsku a ČR. Pri tomto skúmaní nepozoroval napríklad významný vplyv na kapacitu výroby energie z obnoviteľných zdrojov v skúmaných regiónoch, tiež investície do úspor energie financovanej z EÚ podľa neho mali len malý účinok, alebo nebolo možné ich vyčísliť.
Zníženie ťažby uhlia viedlo k poklesu počtu zamestnancov v tomto odvetví. V niektorých regiónoch, napríklad v Lužici (Nemecko) a v Sliezsku (Poľsko), sa to dosiahlo prirodzenou fluktuáciou a odchodmi do dôchodku. V iných regiónoch, napríklad v Moravskosliezskom kraji, museli ťažobné spoločnosti pracovníkov prepúšťať. Tí potom mali okrem iného mať z EÚ zaplatenú rekvalifikáciu, audítori ale pre nedostatok údajov neboli schopní zistiť, či im to pomohlo nájsť nové zamestnanie, uviedol dnes EDA v tlačovej správe.
V
ECB sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne
7. 11. 2022
Európska centrálna banka (ECB) sa sústredila na zníženie inflácie v eurozóne skôr, ako sa zakorení. Zdôraznili to dvaja najvyšší predstavitelia banky.
Investori sa snažia odhadnúť, kam je ECB pripravená zájsť v boji proti dvojcifernému rastu spotrebiteľských cien, pričom tlak na centrálne banky na celom svete narastá po tom, ako americký Federálny rezervný systém naznačil síce ďalšie, ale zrejme miernejšie zvýšenia úrokových sadzieb.
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, sa v októbri zrýchlilo na rekordných 10,7 percenta, čo je vyše päťnásobne viac, ako je cieľová inflácia ECB na úrovni 2 percenta.
Prezidentka ECB Christine Lagardová a jej zástupca Luis de Guindos naznačili, že centrálna banka eurozóny je odhodlaná urobiť svoju časť práce. Vyzvali však zároveň 19 vlád euroregiónu, aby sa vyhli príliš štedrým výdavkom, ktoré ženú ceny nahor.
Lagardová pripustila, že zvýšenie kľúčového úroku ECB (ktorý od júla vzrástol z -0,5 percenta na súčasných 1,50 percenta) zafungovalo s oneskorením. Argumentovala však, že tvorcovia menovej politiky nemajú ten luxus čakať, kým uvidia plný účinok opatrení.
"Ak by sme napríklad videli, že inflácia sa stáva trvalejšou a hrozí rast inflačných očakávaní, nemohli by sme čakať, kým sa naplno prejaví vplyv politických opatrení," povedala Lagardová. "Potrebovali by sme prijať ďalšie opatrenia, kým nebudeme mať väčšiu istotu, že inflácia sa vráti k cieľu včas," dodala.
De Guindos vo svojom prejave v Španielsku povedal tiež, že ECB sa musí aj naďalej "zameriavať na znižovanie podpory dopytu a chrániť sa pred rizikom trvalého posunu inflačných očakávaní smerom nahor".
Obaja poukázali na to, že vlády by mali zavádzať "dočasnú a cielenú" podporu pre domácnosti, ktoré najviac zasiahla súčasná kríza životných nákladov, aby sa vyhli podpore dopytu.
V
Európa by mohla byť od roku 2025 čistým dovozcom automobilov
7. 11. 2022
Európa by od roku 2025 mohla byť čistým dovozcom automobilov, a to v dôsledku rastúceho dovozu elektromobilov z Číny. Predpovedala to podľa agentúry DPA poradenská spoločnosť PwC. Dovoz áut do Európy by podľa štúdie PwC mohol v roku 2025 prevýšiť export o viac ako 221-tisíc vozidiel. V roku 2015 pritom Európa vyviezla o 1,7 milióna vozidiel viac, ako doviezla.
"Kým čínski výrobcovia predávajú v Európe čoraz viac elektromobilov, európski aj americkí výrobcovia čoraz viac presúvajú produkciu elektromobilov do Číny," píše sa v štúdii. Podľa Jörna Neuhausena z PwC teraz európsky automobilový priemysel čelí tlaku z viacerých strán. "Okrem narušených dodávateľských reťazcov musia európski výrobcovia riešiť predovšetkým nárast cien energie," uviedol Neuhausen.
Európski výrobcovia teraz sadia najmä na drahšie elektromobily, zatiaľ čo čínski výrobcovia uvádzajú na európsky trh cenovo výhodné elektromobily s novými technológiami a novými koncepciami. "Výsledkom je, že žiadny európsky model sa nedostal medzi päť najpredávanejších elektromobilov na svete," uviedol Felix Kuhnert z PwC.
V krajinách Európskej únie má byť od roku 2035 prakticky nemožné zaobstarať si nový automobil na benzín či naftu. Štáty Európskej únie vedené českým predsedníctvom koncom októbra dohodli s Európskym parlamentom podrobnosti nových pravidiel, ktoré od spomínaného roka výrazne predražia akékoľvek emisie z nových vozidiel. Dohodu ešte musí schváliť europarlament a Rada Európskej únie zastupujúca štáty.
V