Európska centrálna banka pravdepodobne zníži úrokové sadzby aj v októbri
8. 10. 2024
Trhy očakávajú rýchlejšie uvoľňovanie menovej politiky. Európska centrálna banka (ECB) zrejme v októbri opäť zníži úrokové sadzby. Rast ekonomiky eurozóny je totiž slabý, čo zvyšuje riziko, že inflácia zostane pod jej dvojpercentným cieľom. Uviedol to šéf francúzskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau pre taliansky denník La Repubblica. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
ECB tento rok znížila sadzby už dvakrát z rekordných úrovní a trhy teraz očakávajú rýchlejšie uvoľňovanie menovej politiky. Zníženie sadzieb v októbri a decembri je už plne započítané, keďže inflačné tlaky sa zmierňujú rýchlejšie, ako očakávala ECB.
„Áno, veľmi pravdepodobne," povedal Villeroy v rozhovore pre denník La Repubblica na otázku, či ECB tento mesiac zníži sadzby. Najbližšie zasadnutie Rady guvernérov ECB sa bude konať 17. októbra. Aj šéfka ECB Christine Lagardová minulý týždeň signalizovala októbrové zníženia sadzieb a podobne sa vyjadrujú aj ďalší predstavitelia banky.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Švajčiarska inflácia dosiahla 13-ročné maximum
14. 2. 2022
Spotrebiteľské ceny vo Švajčiarsku zaznamenali začiatkom tohto roka zrýchlenie rastu, pričom inflácia dosiahla viac než 13-ročné maximum. Vývoj inflácie najviac ovplyvnili náklady na dopravu, energie a bývanie. Ako uviedol koncom týždňa švajčiarsky štatistický úrad, na ktorý sa odvolal server Trading Economics, medziročná miera inflácie dosiahla v januári 1,6 percenta po decembrovej úrovni 1,5 percenta.
Napriek tomu, že inflácia je v porovnaní s inými európskymi krajinami nízka, je vyššia, než očakávali analytici, ktorí počítali s jej zotrvaním na decembrovej úrovni, a zároveň najvyššia od októbra 2008.
Infláciu výrazne ovplyvnili náklady na bývanie a energie, ktoré zaznamenali zrýchlenie rastu, aj keď aj v tomto prípade bol ich rast v porovnaní s inými európskymi krajinami mierny.
Náklady na bývanie a energie sa zvýšili o 3,4 percenta, zatiaľ čo v decembri rast dosiahol 2,6 percenta. Navyše v raste, aj keď miernejšom, pokračovali náklady na dopravu. Po decembrovom raste o 7,2 percenta vzrástli v januári o 6,2 percenta.
Na druhej strane, ceny potravín a nealkoholických nápojov klesli o 1,5 percnta a mierny pokles zaznamenali aj ceny oblečenia a obuvi a náklady na zdravotnú starostlivosť. V prvom prípade pokles dosiahol 0,1 percenta a v druhom 0,6 percenta.
V
Brexit zdražil obchod a zvýšil náklady firiem
11. 2. 2022
Byrokracia a meškania na hraniciach po odchode Británie z Európskej únie zdražil obchod. Situáciu môže ešte skomplikovať obnovenie cestovania po pandémii ochorenia COVID-19.
Stúpenci brexitu argumentovali, že vystúpenie z EÚ umožní Spojenému kráľovstvu stať sa nezávislým a uniknúť "zo stagnujúceho projektu ovládaného Nemeckom, ktorý výrazne zaostáva za veľkými ekonomikami, ako sú USA a Čína". Odporcovia brexitu zase varovali, že odchod z EÚ je podobný aktu sebapoškodzovania, ktorý spôsobí, že Spojené kráľovstvo bude slabšie, chudobnejšie a izolovanejšie. V čase, keď pandémia a globálne obmedzenie dodávok zasiahli obchod, výbor britského parlamentu pre verejné účty zistil, že "vystúpenie z EÚ malo vplyv na obchod a nové hraničné opatrenia zvýšili náklady firiem". Podľa Meg Hillierovej, predsedníčky výboru, stúpenci brexitu sľubovali firmám viac voľnosti, čo im poskytne priestor na maximalizáciu ich produktivity a bude prínosom pre ekonomiku. Ale doposiaľ sú jediným zistiteľným dôsledkom tohto kroku zvýšené náklady, papierovanie a meškanie na hraniciach.
V
Ceny energií a potravín naďalej stúpajú
4. 2. 2022
Ekonomika eurozóny pokračuje v zotavovaní a situácia na trhu práce sa zlepšuje aj vďaka monetárnej podpore Európskej centrálnej banky (ECB).
Rast ekonomiky regiónu však v prvom kvartáli 2022 zostane utlmený z dôvodu aktuálnej pandemickej vlny a inflácia zrejme zostane vysoká dlhšie, než sa očakávalo.
Uviedla to šéfka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov. TASR o tom informovala na základe prepisu jej prejavu, ktorý je zverejnený na internetovej stránke ECB.
"Inflácia zrejme zostane zvýšená dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo, ale v priebehu tohto roka sa zníži," povedala Lagardová.
Vysoké ceny energií znižujú kúpnu silu obyvateľov a zrejme spôsobia utlmenie spotrebiteľských výdavkov. Každá ďalšia vlna pandémie však má čoraz menší negatívny vplyv na ekonomiku a faktory obmedzujúce produkciu a spotrebu by mali postupne slabnúť, takže ekonomika by sa podľa Lagardovej mala v priebehu roka výrazne oživiť.
V
Česká národná banka výrazne dvihla úrokové sadzby
4. 2. 2022
Česká národná banka (ČNB) pokračovala vo štvrtok v cykle sprísňovania menovej politiky. Úrokové sadzby v Česku sú už najvyššie v Európskej únii.
Analytici predpokladajú, že ČNB teraz spomalí svoje agresívne sprísňovanie, ktorým sa snaží skrotiť infláciu.
Menová rada ČNB zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 75 bázických bodov na 4,5 percenta z 3,75 percenta. Rozhodnutie bolo v súlade s očakávaniami ekonómov. Ide o najvyššiu hodnotu od januára 2002.
Kľúčová sadzba v Česku stúpla celkovo už o 4,25 percentuálneho bodu od júna 2021, keď ČNB spustila cyklus sprísňovania menovej politiky.
ČNB vo štvrtok tiež rozhodla o zvýšení diskontnej sadzby takisto o 75 bázických bodov na 3,50 percenta a lombardnej sadzby na 5,50 percenta. Nové úrokové sadzby začnú platiť od piatka (4. 2.).
ČNB spoločne s Maďarskou národnou bankou (MNB) boli prvými centrálnymi bankami v Európskej únii, ktoré v minulom roku začali zvyšovať úrokové sadzby. Pomalším tempom sprísňujú menovú politiky aj ďalšie krajiny v regióne vrátane Poľska a Rumunska.
V