Európa sa už takmer odrezala od ruských energií
14. 10. 2022
Ceny plynu aj elektriny prudko klesajú a budeme sa mať dobre. Takéto konštatovanie znie skoro ako sci-fi. A to najmä z hľadiska toho, že energie sú na burzách v dôsledku vojny na Ukrajine tento rok v priemere trojnásobne drahšie ako vlani. Navyše v lete boli aj dni, keď rozdiel stúpol na 10-násobok. Inflácia v dôsledku toho presahuje dvojciferné číslo. Napriek tomu aktuálne nastala na trhoch určitá úľava.
Ešte na konci augusta odberatelia zhrozene pozerali na holandskú burzu s plynom. Ten bol totiž na úrovniach 350 eur za megawatthodinu. Dnes je pohľad o čosi krajší. Tento týždeň sa surovina obchoduje približne za 150 až 160 eur, čo sú trojmesačné minimá. „V medziročnom porovnaní sú tak vyššie už len o približne 50 percent, hoci v auguste boli vyššie šesťnásobne,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Podľa jeho slov za významným poklesom stojí niekoľko faktorov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Lieky a liečivá
30. 5. 2018
Novela zákona platná od 15. 6. 2018 počíta so zriadením národného portálu klinického skúšania, ktorého hlavnou úlohou bude komunikácia medzi Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv s etickou komisiou pre klinické skúšanie liekov.
Významnú časť novely zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach tvorí zriadenie etickej komisie Ministerstva zdravotníctva SR pre klinické skúšanie liekov, ktorá bude posudzovať klinické aspekty žiadostí o povolenie klinického skúšania liekov, o povolenie podstatnej zmeny klinického skúšania, o pridanie Slovenskej republiky do klinického skúšania povoleného v iných členských štátoch Európskej únie predložené prostredníctvom elektronického EÚ portálu klinického skúšania.
Ďalšou novinkou sú zmeny poskytovania lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach a v nemocničných lekárňach. Posilnená bude úloha odborných zástupcov a jednoznačnejšie budú vymedzené ich právomocí a povinnosti. Definovaná bude lekárenská pohotovostná služba a spôsob jej určovania.
Novela zákona obsahuje aj spresnenia týkajúce sa činností štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a obsahuje tiež EU Pilotom požadované doplnenie, že zdravotnícka pomôcka je určená na použitie pre ľudí.
Zmeny v zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
30. 5. 2018
Novelou zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach dochádza aj k zmenám v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Novelou zákona, ktorá bola schválená dňa 16. 5. 2018, dochádza k zosúladeniu doteraz platných ustanovení, na základe ktorých sa ustanovujú etické komisie na posudzovanie biomedicínskeho výskumu. Vzhľadom na to, že klinické skúšanie je považované za biomedicínsky výskum a nariadenie ako priamo vykonateľné vo všetkých členských štátoch Európskej únie upravuje procesy posudzovania jednotlivých žiadosti, bolo potrebné tieto požiadavky zohľadniť aj v tomto zákone.
Estónsko ako európska práčka peňazí
28. 5. 2018
Viac ako 13 miliárd dolárov sa vypralo v rokoch 2012 až 2016 v estónskych bankách, z ktorých najmenej 7,3 miliárd eur prešlo účtami nerezidentov, teda klientov neusadených v krajine. Oznámila to v piatok miestna polícia.
Malá pobaltská krajina, ktorá je členom Európskej únie, je podľa agentúry Reuters otrasená odhaleniami, že slúžila ako práčka peňazí z Ruska, Moldavska a Azerbajdžanu. Jednotka finančnej spravodajskej estónskej polície (FIU) uviedla, že okrem viac ako šiestich miliárd dolárov propraných estónskymi bankami v systémoch odhalených domácimi finančnými agentúrami, prešlo estónskymi bankami ďalších 7,3 miliardy eur prostredníctvom predaja ruských akcií a dlhopisov. V spomínanom roku 2012 výkon celej estónskej ekonomiky predstavoval len 17,9 miliardy eur, poznamenal Reuters pre porovnanie. "Prúd špinavých peňazí, prechádzajúcich Estónskom od roku 2011, bol väčší, než sa predpokladalo," napísal server Delfi.ee. Podľa expertov išlo o dôsledok, že Rusko zaviedlo obmedzenia na voľný pohyb kapitálu, a preto si ruskí podnikatelia našli alternatívne cesty pre prevedenie peňazí do Európy. Konkrétne na kontá v estónskych bankách, patriacich nerezidentom, prevádzali ruské akcie a dlhopisy, ktoré na mieste predali v rámci estónskeho finančného systému.
Slováci by mali do európskeho rozpočtu prispieť sumou vyše 870 miliónov eur
25. 5. 2018
Návrh rozpočtu bude ďalej prerokovaný členskými štátmi v Rade Európskej únie ako aj poslancami Európskeho parlamentu. Slovensko by malo v budúcom roku prispieť do rozpočtu Európskej únie sumou 871 miliónov eur. Z každej miliardy výdavkov rozpočtu únie by tak malo financovať 59 miliónov eur. Konštatovalo to Ministerstvo financií SR v reakcii na Európskou komisiou zverejnený návrh rozpočtu EÚ na rok 2019. Oproti roku 2018 to znamená nárast príspevku Slovenska, keďže sa postupne zvyšuje jeho váha na celkovom európskom hospodárstve. Vlani po zverejnení rozpočtu únie rezort financií avizoval na rok 2018 náš národný príspevok vo výške 820 miliónov eur. Príjmy Slovenska z rozpočtu zostávajú násobne vyššie.
Aktuálny návrh rozpočtu Európskej únie na budúci rok je predposledným ročným rozpočtom v rámci finančného rámca na roky 2014 až 2020. Ako uvádza rezort financií, oproti roku 2018 sa najviac zvýšia výdavky na vonkajšiu politiku a bezpečnosť. Na základe predbežnej dohody s komisiou bude pritom do rozpočtu Európskej únie prispievať aj Veľká Británia, a to až do uplynutia prechodného obdobia v roku 2020. V budúcom roku plánuje Európska komisia podľa návrhu uzavrieť kontrakty vo výške 165,6 miPlatby rozpočtu sa majú zvýšiť o 2,7 percenta na úroveň 148,7 miliardy eur. Najväčší medziročný nárast, a to o 13,1 percenta, zaznamenajú výdavky na vonkajšiu politiku Európskej únie, a to najmä v súvislosti s riešením migrácie priamo v tretích krajinách. Únia prispeje viac aj na humanitárnu pomoc, obnovu Sýrie, riešenie stredomorskej migračnej cesty ako aj pre utečencov v Turecku. Posilnená bude aj výdavková kapitola Bezpečnosť a občianstvo. Novinkou v roku 2019 by podľa ministerstva financií malo byť zriadenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu, ako aj vytvorenie Európskeho orgánu práce. Najväčšou položkou rozpočtu zostávajú naďalej investície pri medziročnom raste o 3,1percenta. Rozpočet počíta aj s pokračovaním iniciatívy pre zamestnanosť mladých a ďalším posilnením programu Erasmus, ako aj podpory vedy a výskumu. Stagnáciu zaznamenajú výdavky pre poľnohospodárstvo. Návrh rozpočtu bude ďalej prerokovaný členskými štátmi v Rade Európskej únie ako aj poslancami Európskeho parlamentu. „Prebiehajúca diskusia k viacročnému finančnému rámcu po roku 2020 by nemala ovplyvniť schválenie rozpočtu na rok 2019, avšak prelínanie týchto tém sa nedá úplne vylúčiť,“ uvádza ministerstvo financií.