EÚ dá sedem miliárd eur na bezpečnú a inteligentnú dopravnú infraštruktúru
18. 7. 2024
Európska komisia oznámila, že vybrala 134 dopravných projektov, ktoré získajú viac ako sedem miliárd eur vo forme grantov Európskej únie (EÚ) z Nástroja na prepájanie Európy (NPE), ktorý zaisťuje strategické investície do infraštruktúry. Komisia spresnila, že ide o najväčšiu výzvu v rámci súčasného programu NPE - Doprava.
Približne 83 percent finančných prostriedkov sa použije na podporu projektov, ktoré plnia ciele EÚ v oblasti klímy, čím sa zlepší a zmodernizuje sieť železníc, vnútrozemských vodných ciest a námorných trás v rámci transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
- Železničné projekty získajú 80 percent zo siedmich miliárd eur. Revidované nariadenie o TEN-T nadobudne účinnosť od štvrtka. Finančné prostriedky budú určené na veľké projekty na zlepšenie cezhraničných železničných spojení pozdĺž základnej siete TEN-T - v Pobaltí (železnica Baltica), medzi Francúzskom a Talianskom (Lyon - Turín) a medzi Dánskom a Nemeckom (tunel Fehmarnbelt).
- Približne 20 námorných prístavov v Írsku, Španielsku, Fínsku, Holandsku, Nemecku, na Malte, v Litve, na Cypre, v Chorvátsku, Grécku a Poľsku dostane podporu na modernizáciu infraštruktúry. Niektoré z nich umožnia dodávať pobrežnú elektrickú energiu lodiam alebo prepravovať energiu z obnoviteľných zdrojov.
- Práca na infraštruktúre vnútrozemských vodných ciest zlepší cezhraničné spojenia medzi Francúzskom a Belgickom (Seina - Schelda) a medzi Rumunskom a Bulharskom na Dunaji. Financie získajú aj vnútrozemské prístavy v Rakúsku, Nemecku a Holandsku na podporu európskej siete riek a kanálov pre udržateľnú dopravu.
- Pokiaľ ide o cestnú dopravu, spustenie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov a služieb (IDS) a vytvorenie nových, bezpečných a chránených parkovísk zvýši bezpečnosť jednotlivcov aj odborníkov.
- Projekty manažmentu letovej prevádzky budú pokračovať v rozvoji jednotného európskeho neba, aby sa letecká doprava stala efektívnejšou, bezpečnejšou a udržateľnejšou.
- Viaceré projekty umožnia väčšiu kapacitu pozdĺž koridorov solidarity medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré boli zriadené s cieľom uľahčiť dovoz a vývoz medzi Ukrajinou a Úniou. Tieto projekty zahŕňajú zlepšenie infraštruktúry na hraničných priechodoch medzi Ukrajinou, Moldavskom a Rumunskom, zvýšenie kapacity na železničnom hraničnom priechode medzi Maďarskom a Ukrajinou, nový úsek cesty v Poľsku na hranici s Ukrajinou a štúdie a práce na integrácii ukrajinského železničného systému do EÚ.
Po schválení zoznamu 134 projektov členskými štátmi Európska komisia oficiálne prijme rozhodnutie o financovaní a agentúra CINEA začne pripravovať dohody o grante. Z celkového počtu 408 žiadostí predložených v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov, ktorá sa skončila 18. januára 2024, bolo vybraných 134 projektov. Financovanie Európskej únie bude mať formu grantov, ktoré sa použijú na spolufinancovanie celkových nákladov na projekt.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
EK schválila peniaze na Národný futbalový štadión. Prispeje k podpore športu a kultúry.
26. 5. 2017
- Európska komisia (EK) schválila podporu Slovenska na výstavbu Národného futbalového štadióna v Bratislave vo výške 36 miliónov eur.Komisia dospela k názoru, že uvedené opatrenie prispeje k podpore športu a kultúry bez toho, aby narušilo hospodársku súťaž na jednotnom trhu EÚ.
Informovala o tom Zuzana Harvanová zo Zastúpenie Európskej komisie v SR.
Tehelné pole sa konečne zmení na pýchu futbalu. Poklepali základný kameň výstavby Slovensko oznámilo Komisii, že plánuje poskytnúť verejnú podporu vo výške celkom 35,96 milióna eur na výstavbu Národného futbalového štadióna v Bratislave. Štát konkrétne uhradí formou priameho grantu 27,2 milióna eur z celkových skutočných investičných nákladov vo výške 75,2 milióna eur. SR okrem toho poskytne príjemcovi NFŠ, a.s., opciu na predaj, ktorá mu umožňuje odpredať štadión po ukončení výstavby štátu za cenu do 48 miliónov eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi skutočnými investičnými nákladmi a výškou priameho grantu.Nový štadión stavia STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo, s. r. o., ktoré má podľa zmluvy s investorom výstavby – spoločnosťou NFŠ, a. s., postaviť štadión v priebehu 76 týždňov za 49,81 milióna eur bez DPH (59,77 milióna eur s DPH). Nový futbalový štadión bude mať kapacitu viac ako 22-tisíc miest.
Štát sa zaviazal dostavať a odkúpiť nekomerčnú časť štadióna. Štát poskytne NFŠ dotáciu vo výške 27,2 milióna eur, avšak táto bude odpočítaná od kúpnej ceny. Akcionárom spoločnosti NFŠ je ŠK Slovan Bratislava futbal, a. s., ktorej predsedom predstavenstva je Ivan Kmotrík.
Lacná pracovná sila už nebude našou výhodou
24. 5. 2017
Je tu štvrtá priemyselná revolúcia a stredná Európa sa na ňu musí dobre pripraviť. Aj to je jedna z myšlienok, na ktorej sa zhodli účastníci Vyšehradského inovačného fóra, ktoré organizovali Hospodárske noviny.
Orientácia ekonomiky na priemysel sa čoskoro môže stať nevýhodou regiónu. S prichádzajúcou automatizáciou a robotizáciou totiž budeme čeliť novým výzvam. „Lacná pracovná sila v budúcnosti nebude našou konkurenčnou výhodou. Musíme sa zamerať na podporu inovácií,“ povedala Jadwiga Emilewicz, štátna tajomníčka Ministerstva rozvoja Poľskej republiky. Už v najbližších rokoch pocítime intenzívny nástup robotizácie a automatizácie. Ten bude mať dosah predovšetkým na krajiny, ktorých ekonomika má podobnú štruktúru ako tá slovenská. „Efekt robotizácie bude vplývať práve na naše krajiny, čo súvisí napríklad aj s automobilkami, kde je automatizácia na vysokej úrovni,“ vysvetlil Dávid Mihalik, vedúci Startup Hungary Koordinációs és Módszertani Kozpont.
zdroj: hnonline.sk
Londýn: 100 miliárd eur za brexit je veľa
22. 5. 2017
Británia opustí rokovania o svojom odchode z Európskej únie (EÚ), ak Brusel neupustí od požiadavky, aby za "rozvod" zaplatila až 100 miliárd eur. Vyhlásil to britský minister pre brexit David Davis v rozhovore pre nedeľník Sunday Times. Varoval, že rokovania o brexite sa tak zmenia na chaos a dodal, že aj 1 miliarda eur za brexit je "veľa peňazí". Výška účtu za brexit a charakter rokovaní o odchode Británie z EÚ sú predmetom diskusie už niekoľko týždňov.
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker napríklad uviedol, že Británia by mala zaplatiť zhruba 50 miliárd libier (59,20 miliardy eur), zatiaľ čo luxemburský premiér Xavier Bettel naznačil, že účet za brexit sa bude pohybovať v pásme 40 - 60 miliárd eur. Londýnske noviny Financial Times zase odhadli, že sa jeho výška môže vyšplhať až na 100 miliárd eur. Inštitút autorizovaných účtovníkov v Anglicku a Walese naopak dospel k záveru, že Británia by za odchod z EÚ mala zaplatiť len 5 miliárd libier. Vláda britskej premiérky Theresy Mayovej vyhlásila, že si splní svoje záväzky voči EÚ, ale spochybnila spôsob, akým predstavitelia Bruselu dospeli k výslednej sume. Davis pripomenul, že rokovania o brexite, ktoré by sa mali začať 19. júna, budú veľmi turbulentné a on sám odmietne akýkoľvek návrh na vyriešenie otázok ako sú účet za brexit, práva občanov EÚ a režim na hraniciach medzi Severným Írskom a Írskom, kým sa nezačnú rokovania o spoločnom obchode. Očakáva preto, že prvým sporným bodom sa stane poradie jednotlivých bodov. Aj premiérka Mayová uvažuje o účte za brexit a pre Sunday Telegraph povedala, že "peniaze, ktoré Británia zaplatila v minulosti za spoločné európske projekty a Európskej investičnej banke, by sa tiež mali vziať do úvahy pre výpočet konečnej sumy." Upozornila, že diskusia sa zameriava v prvom rade na britské záväzky voči EÚ, ale nie na práva Londýna. A Británia dala jasne najavo, že okrem povinností sa bude dožadovať aj svojich práv.
zdroj: hnonline.sk
Europarlament skritizoval Izrael
18. 5. 2017
Za vznik nezávislého palestínskeho štátu a zastavenie budovania židovských osád na okupovaných palestínskych územiach sa dnes vyjadrili poslanci Európskeho parlamentu. Schválili rezolúciu, v ktorej tvrdia, že riešenie blízkovýchodného konfliktu spočíva v takzvanom dvojštátnom riešení.
Europoslanci sa vyslovili za vznik Palestíny ako nezávislého štátu, čo je podľa nich jediná možnosť, ako zastaviť konflikt na Blízkom východe. V rezolúcii navrhujú "dvojštátne riešenie v duchu hraníc z roku 1967 a Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov". EP vyzval na zastavenie budovania osád na okupovaných palestínskych územiach. Osady v rezolúcii označil za "nelegálne z hľadiska medzinárodného práva, brániace dvojštátnemu riešeniu a veľkú prekážku v mierom úsilí". Podľa europoslancov by Únia mala prispieť k mierovému riešeniu blízkovýchodného konfliktu. EP zároveň odsúdil všetky násilné a teroristické činy namierené proti civilistom i provokácie z oboch strán. Konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi trvá už desaťročia. V roku 1993 sa Izrael a Organizácia za oslobodenie Palestíny (OOP) vzájomne oficiálne uznali. Mierový proces opakovanie zlyháva a Izrael odmieta vznik palestínskeho štátu.
zdroj: hnonline.sk