Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Nie je nutné nechať sa urážať hlupákmi a klaňať sa mocným. Stačí naučiť sa prežiť o chlebe a vode.

Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.

Jeden hlupák skomplikuje vec natoľko, že si s ňou neporadí tisíc múdrych.

To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.

Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.

Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.

Nečestná korisť nevedie k dobrým výsledkom.

Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.

Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta.