Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
Človek a hlúposť
Nie je nutné nechať sa urážať hlupákmi a klaňať sa mocným. Stačí naučiť sa prežiť o chlebe a vode.
Dôvod, prečo sa múdrym nepodarilo vytvoriť nič, na čo by boli hlupáci krátki, je v tom, že neustále podceňujú genialitu hlupákov.
Nech sa snažíte akokoľvek, to, čo nakoniec dosiahnete, je pochvala od hlupáka a výsmech od múdreho.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Život je obchod
Nôž najlepšie len iným nožom nabrúsiš. (Židovské príslovie)
Veľké peniaze sa nezarábajú, veľké peniaze sa vymýšľajú.
Kto veľa pracuje, nemá kedy zbohatnúť. (Židovské príslovie)
(Zrnká úsmevu)
Nebo je v nebi
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
(Zrnká úsmevu)