Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Brusel chce, aby giganty zo Silicon Valley platili za obsah
6. 9. 2018
Vydavatelia písaného slova dúfajú, že technologické giganty ako Google, Facebook začnú odvádzať poplatky za využívanie ich obsahu. Pomôcť by im v tom mala nová smernica o autorskom práve. Mnoho používateľov sa totiž uspokojí s tým, že si na internete prečítajú niekoľko riadkov publikovaného článku, ktoré im vyhľadávač ukáže. Nepozrú sa už však priamo na zdroj, teda na webovú stránku tvorcu. Príjmy z inzercie tak inkasuje Google alebo Facebook, no autor stráca, pretože náklady na jeho tvorbu niesol on.
Navrhovaná smernica autorského zákona by vyhľadávače a sociálne médiá zaviazala k tomu, aby za využívanie časti obsahu vydavateľom platila. Koľko, o tom by sa rozhodlo na základe celoeurópskeho kľúča. Krajiny Európskej únie sa problém pokúsili pôvodne vyriešiť na národnej úrovni. Napríklad v Nemecku sa zástupca tamojších vydavateľov novín (VG Media) usiloval o spoplatnenie odkazov vo vyhľadávačoch. Keď Google odmietol ustúpiť a pohrozil, že nebude na príslušné médiá odkazovať vôbec, vydavatelia cúvli a boj s Googlom vzdali. Preto sa politici snažia presadiť obdobnú iniciatívu na celoeurópskej úrovni. O konečnej podobe daného mechanizmu by rozhodli členské štáty po dialógu s európskymi orgánmi.
Európa chce zmierniť vplyv USA na trh platieb
5. 9. 2018
Európsky bezhotovostný platobný biznis je závislý od Ameriky. Väčšina globálnych platobných systémov totiž pochádza práve spoza veľkej mláky. V pondelok na to upozornil člen Predstavenstva ECB Yves Mersch, ktorý varoval, že v dôsledku eskalujúcich Trumpových vyhrážok ohľadne ciel môže dôjsť k zneužitiu postavenia poskytovateľov, ako je PayPal. Aj preto vyzval Európu, aby vyvinula vlastné globálne platobné služby. Jednou z nich môže byť aj Adyen.
Hoci v elektronických platobných službách v Európe momentálne dominujú zámorské systémy PayPal a Visa, situácia by sa mohla už čoskoro zmeniť. PayPal má historickú výhodu, lebo bol jednou z prvých platobných spoločností vo virtuálnom svete a presadil sa najmä vďaka „trhovisku“ eBay, kde má v podstate monopol. „Táto spolupráca by sa však mala skončiť v roku 2020. Očakáva sa, že tu by PayPall mohla nahradiť práve európska spoločnosť Adyen. V rámci Európy tiež silnejú spoločnosti ako Revolut či Skrill,“ vyjadril sa PR manažér J&T Banky Milan Janásik. V EÚ je finančný sektor stále významne regulovaný zo strany ECB a jednotlivých centrálnych bánk s dôrazom na zabezpečenie ochrany dát, súkromia a majetku klientov, čo spôsobilo pomalší vstup nových hráčov do odvetvia platobných služieb, no podľa Janásika v dohľadnom čase určite prídu.
Európania volajú po zrušení letného času
3. 9. 2018
Letný čas by sa mal podľa Európskej komisie čoskoro stať minulosťou. Jeho zavedenie však v minulosti nebolo úplne bez príčiny. Prvý, kto s týmto nápadom prišiel, bol Američan Benjamin Franklin ešte v roku 1784. Hlavným dôvodom bolo vďaka dlhšiemu dennému svetlu ušetriť na množstve vyhorených sviečok. Ručičky na hodinkách v zámorí sa však naozaj začali posúvať až v období prvej svetovej vojny, keď sa týmto spôsobom šetrilo najmä na uhlí, ktoré sa používalo na výrobu elektrickej energie.
To platilo aj v Európe, kde bol letný čas zavedený v rovnakom období. Na Slovensku sa letný čas definitívne zaviedol od roku 1979. Vo všetkých európskych krajinách platí už 22 rokov. Nejde pritom vôbec o lacnú záležitosť. Podľa indexu Chmura Economics & Analytics napríklad stojí zmena času Spojené štáty každoročne 434 miliónov dolárov. Väčšina štúdií však naznačuje, že ekonomická úspora v súvislosti so zmenami času je zanedbateľná. „Ušetrenie energie nie je natoľko veľké, aby zrušenie letného času malo výrazný vplyv na ekonomiku alebo rozpočet občanov či firiem. Pre domácnosti môže letný čas viesť k úspore okolo jedného percenta, pre firmy sa úspora pohybuje len v desatinách percenta,“ vysvetľuje analytik Capital Markets Radoslav Tupý.
Európska komisia navrhne zrušenie striedania času
31. 8. 2018
Európska komisia (EK) ešte dnes schváli návrh na zrušenie každoročného pravidelného prechodu na letný čas. V nemeckej verejnoprávnej televízii ZDF to dnes povedal predseda EK Jean-Claude Juncker.
Prianie zrušiť striedanie času podľa neho vyjadrili občania EÚ v nedávnej verejnej konzultácii. Aby bol zavedený jednotný celoročný čas, musel by s návrhom komisie súhlasiť aj Európsky parlament a jednotlivé členské štáty EÚ. Predseda Európskej komisie reagoval na verejnú konzultáciu, v ktorej sa prevažná väčšina zo 4,6 milióna občanov EÚ, ktorí sa do nej zapojili, vyslovila pre zrušenie prechodu na letný čas. Najväčší záujem o anketu prejavili ľudia v Nemecku, odkiaľ ich hlasovali tri milióny. Táto letná konzultácia so širokou verejnosťou je súčasťou prehodnotenia smernice EÚ o letnom čase, ktorú EK iniciovala na základe početných žiadostí občanov, europarlamentu i niektorých členských štátov Únie. Výzvu na vyjadrenie sa k tejto záležitosti adresovali okrem občanov aj rôznym zainteresovaným stranám, ako sú podniky a zamestnávatelia, či verejným orgánom.