Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Tvrdý brexit by mal priame dôsledky na ekonomiku Slovenska
19. 9. 2018
Mimoriadnym bodom utorňajších rokovaní Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli boli rozhovory medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom o brexite. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR František Ružička, ktorý Slovensko na rokovaniach zastupoval, upozornil na možné dôsledky tzv. "tvrdého brexitu".
Ružička zdôraznil, že slovenská pozícia je ohľadom týchto rokovaní nezmenená, čo znamená, že podporujeme uzavretie politickej dohody medzi Londýnom a Bruselom o riadenom odchode Spojeného kráľovstva z Únie. Ak by k tomu nedošlo a platil by scenár tvrdého brexitu, to by podľa jeho slov malo nepriaznivé vplyvy na slovenské hospodárstvo a na Slovákov žijúcich na území Spojeného kráľovstva. "Som optimista a verím, že sa tá dohoda dotiahne aj napriek tomu, že v tejto chvíli v niektorých otázkach sa pozície oboch strán podobajú zákopovej vojne," uviedol Ružička. Spresnil, že Slovensko v plnej miere podporuje hlavného vyjednávača EÚ pre brexit Michela Barniera v rokovaniach s britskou stranou. Ak by však tieto rokovania zlyhali a v októbri alebo do konca tohto roka by sa politickú dohodu nepodarilo uzavrieť, malo by to priamy vplyv aj na Slovensko.
O euro viac za emisie, milióny pre elektrárne
17. 9. 2018
Obchodovanie so špinavým vzduchom? Dlhé roky po tom, ako bol systém z dielne Európskej únie uvedený do praxe, vyvolávala táto stratégia na spomalenie zmeny klímy zmiešané reakcie. Obchodovanie s kvótami totiž neprinášalo želané ciele – kvót bolo často priveľa, rozdávali sa zadarmo, ich cena sa prepadala a v kombinácii s ekonomickou krízou a rozvojom obnoviteľných zdrojov trh takmer skolaboval.
Tento rok na jar však prišiel zlom. Členské štáty dospeli k dohode, ktorá počet povoleniek v systéme znížila zhruba o štvrtinu. Burzy zareagovali a ceny kvót začali raketovo rásť – v súčasnosti sa držia na úrovni 25 eur za tonu, kým ešte pred mesiacom to bolo len 18 eur za tonu. Dnes turbulencie na trhu s emisnými povolenkami prinášajú dobré aj zlé správy. Kým výrobcovia s vysokou emisnou spotrebou majú vrásky na čele, „čistejšie“ elektrárne a štát majú dôvod na oslavu.
Európa reagovala pomaly
14. 9. 2018
Keď dvaja robia to isté, nedopadne to vždy rovnako. Platí to v prípade vlád na starom kontinente a vlády Spojených štátov. Obidva bloky zachraňovali svoje ekonomiky po finančnej kríze z roku 2008 odlišne.
Kým vláda Baracka Obamu masívnymi záchrannými balíčkami v hodnote približne 700 miliárd amerických dolárov zachránila banky „príliš veľké na to, aby padli“ a strategické podniky, v Európe sa kompetentní odhodlávali využiť netradičné záchranné prostriedky oveľa neskôr.
Zjednotí eurozónu recesia?
13. 9. 2018
Hoci ďalšia kríza zatiaľ nie je na obzore, kritická otázka pre tvorcov politík, ako aj investorov je, čo sa počas nej stane s Európou.
Užšie sa integruje alebo sa krajiny od seba vzdialia? Azimut je smerom k prvej možnosti, čo ukazuje aj základná nemecko-francúzska dohoda o spoločnom rozpočte eurozóny, ktorá zreteľne reflektuje výstrahu, že Európska centrálna banka bude mať menší priestor pre manévrovanie v ďalšej recesii.