Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Grécko predčasne splatí menovému fondu časť dlhu
30. 10. 2019
Investori vítajú plán Grécka na predčasné splatenie časti dlhu Medzinárodnému menovému fondu (MMF) vo výške 2,7 miliardy eur ako jeden z najsilnejších znakov jeho zotavenia sa z finančnej krízy.
Očakáva sa, že grécky minister financií Christos Staikouras požiada na najbližšom zasadaní svojich kolegov z eurozóny, aby sa vzdali práva na splatenie pomernej časti dlhu, ak Grécko vráti časť pôžičky od MMF pred termínom splatnosti. Premiér Kyriakos Mitsotakis odhaduje, že tento krok ušetrí Grécku približne 75 miliónov eur ročne. Niektoré z úverov, ktoré fond poskytol krajine počas krízy, majú totiž úrokové sadzby vyššie ako päť percent.
Ropný fond zarobil Nórom rekordné peniaze
28. 10. 2019
Nórsky štátny fond, ktorý investuje príjmy z predaja ropy, k dnešnému dňu spravuje už rekordných desať biliónov nórskych korún (986 miliárd eur). Vyplýva to z jeho dnešného oznámenia. Znamená to, že na každého obyvateľa päťmiliónovej krajiny vrátane detí pripadá v prepočte 179-tisíc eur.
Zásluhu na raste prostriedkov fondu založeného v roku 1996 pre uchovanie ziskov z ťažby ropy aj pre budúce nórske generácie má rast cien globálnych akcií a silné euro a dolár. "Keď sme fond zakladali, nikto si nemyslel, že niekedy bude spravovať desať biliónov korún. Mali sme šťastie, že sme našli ropu," uviedol generálny riaditeľ fondu Yngve Slyngstad. Rekordnú hodnotu prevýšili prostriedky vo fonde uložené prvýkrát dnes o 10:57 SELČ. Fond tak ďaleko prekonal počiatočné očakávania - objem v ňom obsiahnutých prostriedkov teraz podľa agentúry Reuters predstavuje takmer trojnásobok nórskeho ročného hrubého domáceho produktu (HDP).
Rozpočet nezahŕňa výraznú odchýlku od pravidiel EÚ
25. 10. 2019
Návrh talianskeho rozpočtu na rok 2020 nezahŕňa výraznú odchýlku od pravidiel Európskej únie (EÚ). Uviedla to talianska vláda v liste, ktorý vo štvrtok poslala Európskej komisii.
Taliansky fiškálny plán predpokladá zvýšenie štrukturálneho deficitu (bez výkyvov v hospodárskom cykle a jednorazových výdavkov a príjmov) o 0,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa pravidiel EÚ by mal však štrukturálny schodok Talianska v roku 2020 klesnúť o 0,6 percenta HDP. Nová proeurópska talianska koaličná vláda Hnutia piatich hviezd a stredoľavej Demokratickej strany si stanovila za cieľ udržať deficit na budúci rok nezmenený, na tohoročnej očakávanej úrovni 2,2 percenta HDP. Európska komisia však 22. októbra oznámila Rímu, že predbežné hodnotenie jeho návrhu ukázalo, že neobsahuje fiškálne odporúčania EÚ na zníženie výdavkov.
Európske banky nečakane znížili svoje úverové štandardy
23. 10. 2019
Banky v eurozóne nečakane zmiernili svoje úverové štandardy v treťom štvrťroku a očakáva sa, že ich v posledných troch mesiacov roka ich nezmenia. Ukázal to v utorok prieskum Európskej centrálnej banky (ECB). To je úľava pre strážcov meny, ktorí sa obávajú poklesu úverov v dôsledku spomaľovania hospodárstva regiónu.
ECB v súvislosti so spomalením ekonomiky a rastúcimi obavami z recesie už schválila rozsiahle stimuly v nádeji, že keď zlacní úvery, ktoré poskytuje komerčným bankám, tie budú požičiavať reálnej ekonomike aj v období slabého hospodárskeho rastu. Prieskum ECB odhalil, že banky v treťom štvrťroku zmiernili úverové štandardy alebo interné kritériá pre schválenie pôžičiek pre firmy a hypotéky. Prekonali tak predpovede, že ich nezmenia. ECB berie tento prieskum do úvahy pri rokovaniach o menovej politike.