Česko je chorý muž Európy. Stav krajiny ukazuje krach plánovanej megainvestície
14. 11. 2023
Hospodársky model Českej republiky je zastaraný, krajina je lapená v priemernosti. Na svojom webe to napísal nemecký denník Die Welt, podľa ktorého je skutočne chorým mužom Európy práve Česko. Západný sused Slovenska je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa nedokázala zotaviť z ekonomických dopadov pandémie. Česko preto podľa denníka slúži ako varovanie pred tým, čo hrozí aj Nemecku.
Stav českej ekonomiky a jej vyhliadky jasne ukazuje postoj automobilového koncernu Volkswagen, ktorý zatiaľ odložil rozhodnutie o ďalších európskych miestach pre výstavbu obrovskej továrne na batérie do elektromobilov.
Česká republika, ktorá má o takzvanú gigafactory veľký záujem, ponúkala zónu v obci Líně pri Plzni. "Toto rozhodnutie vyvolalo v Česku sklamanie, ale zodpovedá (celkovému) obrazu," napísal Die Welt o projekte, ktorý česká vláda považovala za jeden zo svojich hlavných.
"Po takmer dvoch desaťročiach dobiehania už hospodárstvo mnoho rokov len sotva rastie a ekonómovia varujú, že ekonomika bez zásadných zmien stratí kontakt s ostatnými európskymi krajinami," uviedol denník.
"V skutočnosti je to teraz Česko, kto je skutočne chorým mužom Európy," poznamenal. Termín chorý muž Európy bol dlho spájaný s Nemeckom, ktoré sa v 90. rokoch dlho ekonomicky vyrovnávalo so svojim znovuzjednotením. Toto spojenie v posledných mesiacoch niektoré médiá znovu využili, aby tak poukázali na to, že Nemecku sa teraz v porovnaní s inými štátmi ekonomicky nedarí.
Na predpandemickú úroveň sa Česko podľa ekonómov Medzinárodného menového fondu tento rok nedostane. Odborníci navyše aj na nadchádzajúci rok predpovedajú Česku slabý hospodársky rast. Die Welt vypočítava niekoľko faktorov, ktoré možno pripísať na ťarchu slabého zotavenia z pandémie, ako je okrem iného nedostatočne energeticky efektívna výroba českých firiem a tiež príliš skoré zvýšenie úrokových sadzieb Českou národnou bankou, čo zadusilo ekonomiku. "To všetko sú len prechodné faktory. Narážajú však na hospodárstvo, ktoré už roky bojuje so slabým rastom. Neuspokojivý vývoj posledných rokov ich teraz priviedol do centra pozornosti mnohých pozorovateľov," uviedol nemecký denník.
Upozornil tiež, že podľa Hospodárskej komory ČR hrozí Česku pasca stredných príjmov, keď krajina uviazne medzi konkurenciou chudobnejších štátov s nižšími mzdami a vysoko technologicky vyspelými krajinami typu Nemecka.
"Varovanie pred rastovou pascou znie zatiaľ ako dráma, ktorá sa snaží získať pozornosť. Čína, Brazília alebo Albánsko sú ekonomikami so strednými príjmami. Česko naopak hrá inú ligu. V celosvetovom porovnaní je vysoko rozvinutou a bohatou priemyselnou krajinou s príjmom na hlavu, ktorý dosahuje 87 percent priemeru EÚ," napísal Die Welt.
Odborníci ako Kryštof Kruliš z Asociácie pre medzinárodné otázky sú presvedčení, že varovanie je namieste, pretože česká ekonomika je príliš drahá, aby konkurovala krajinám s lacnejšími mzdovými nákladmi, ale ešte nie je dostatočne technologicky vyvinutá, aby udržala krok napríklad s Nemeckom.
Denník poznamenal, že problémy Českej republiky sú veľmi podobné tým, ktorým čelí aj Nemecko. To podľa ekonómov totiž na udržanie prosperity bude potrebovať štrukturálne zmeny vrátane ukončenia podpory priemyselným odvetviam, ktoré nie sú v tejto krajine dlhodobo životaschopné. "Recepty sú v Nemecku rovnaké ako v Česku. Viac peňazí do školstva, do výskumu a vývoja. Menej byrokracie. Investície do strojov, robotov a softvéru, ktorý nahradí chýbajúcu pracovnú silu," uviedol Die Welt. Dodal, že niektorí ekonómovia vidia aj príležitosti, ako je presun výroby z Číny.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Menový fond zlepšil prognózu ekonomického vývoja
14. 10. 2020
Slovenský HDP podľa MMF tento rok padne o 7,1 percenta a v roku 2021 sa zvýši o 6,9 percenta.Menový fond zlepšil prognózu ekonomického vývoja. Stále však ide o najhorší kolaps za takmer storočie
Medzinárodný menový fond mierne zlepšil prognózu vývoja globálnej ekonomiky v tomto roku. Napriek tomu počíta s bezprecedentnou kontrakciou. Dôvodom najhoršieho kolapsu za takmer storočie je pandémia nového koronavírusu. MMF očakáva, že svetová ekonomika tento rok klesne o 4,4 percenta. V júni počítal so znížením globálneho hrubého domáceho produktu až o 4,9 percenta. Pokles bude ďaleko najprudší od Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. Na porovnanie, svetová ekonomika po devastujúcej finančnej kríze z roku 2008 klesla len o 0,1 percenta.
Brusel pripravuje zoznam veľkých internetových firiem
12. 10. 2020
Európska únia pripravuje zoznam až 20 veľkých internetových firiem, ktoré budú čeliť novým a prísnejším pravidlám. Cieľom je obmedziť ich trhovú silu, uviedol denník Financial Times s odvolaním sa na informované zdroje. Na zozname by mohli byť firmy ako Facebook, Apple, Amazon a Google.
Veľké technologické platformy budú musieť podľa plánu plniť prísnejšie regulačné nariadenia než ich menší konkurenti. Nové pravidlá by mali podľa zdrojov donútiť firmy zdieľať dáta s konkurentmi a byť viac transparentné v otázke toho, ako zhromažďujú informácie. Zoznam by mal byť vytvorený na základe parametrov ako podiel na trhu a počet užívateľov. O presnom počte firiem na zozname aj kritériách jej zaradenie sa stále jedná.
Nemecký trh sprísni kritériá a rozrastie sa
7. 10. 2020
Keď počas jesene 2018 vstupovala nemecká platobná spoločnosť Wirecard na index DAX, vytlačila z neho finančníkov z Commerzbank. Dávid tak porazil Goliáša a začal písať svoj vlastný príbeh.
Nikomu by ani nenapadlo, že jeho trpký koniec príde už o necelé dva roky. Všetko odštartovala nepodpísaná účtovná závierka za rok 2019, v ktorej audítorská spoločnosť E&Y nenašla vydokladovaných 1,9 miliardy eur.
Zmena na európskej úrovni neohrozuje odklad splátok na Slovensku
30. 9. 2020
Do konca júla chceli Slováci odložiť 170-tisíc úverov. Po rozhodnutí Európskeho orgánu pre bankovníctvo je však situácia s pôžičkami neistá.
V časoch napätia a neistoty sa hľadali ochranné opatrenia všade, kde sa dalo. Pomocnú ruku podal aj Európsky orgán pre bankovníctvo, ktorý začiatkom apríla vydal pre banky usmernenie povoľujúce poskytovať klientom úverové prázdniny. Krízové mesiace však pominuli, a tak bankári z Paríža, kde inštitúcia sídli, usmernenie od začiatku októbra rušia. A tu nastáva problém. Na Slovensku je totiž odklad splátok súčasťou zákona známeho ako lex korona, ktorý začal platiť len pár dní po usmernení od európskeho orgánu. Bankové domy sa tak dostávajú do paradoxnej situácie, keď musia dbať na dve nariadenia súčasne.